Už o pár dní môže riziko jadrovej eskalácie pekelne narásť: Končí zmluva, ktorá držala veľmoci v „šachu“, nik ju nechce zatiaľ obnoviť
New START bola zmluva, ktorá obmedzovala počet jadrových zbraní a nosičov pre Spojené štáty a Rusko. Jej platnosť sa končí už začiatkom budúceho mesiaca, čo môže znamenať nekontrolované jadrové zbrojenie.
Február 2026 sa blíži a spolu s ním aj moment, ktorý v jadrovej politike nemal obdobu viac než pol storočia. Ak sa totiž do 5. februára nič nezmení, vyprší platnosť dohody New START, poslednej zmluvy, ktorá ešte drží americký a ruský jadrový arzenál v jasne stanovených mantineloch. Po prvý raz od roku 1972 tak medzi Washingtonom a Moskvou nezostane žiadny právne záväzný limit na počet strategických jadrových zbraní, varuje portál Technology.
New START dnes obmedzuje každú stranu na 1 550 rozmiestnených strategických hlavíc a 700 nosičov, teda medzikontinentálne rakety, rakety na ponorkách a ťažké bombardéry. Tieto čísla nevznikli náhodne. Sú výsledkom desaťročí skúseností, počas ktorých si obe veľmoci overili, že neobmedzené zbrojenie nevedie k väčšej bezpečnosti, ale k vyššiemu riziku chýb, nedorozumení a eskalácie.
Moskva nedávno ponúkla jednoduché riešenie, ponechať existujúce limity v platnosti ešte jeden rok a počas tohto času hľadať náhradu za končiacu zmluvu. Vladimir Putin tým naznačil ochotu aspoň dočasne zabrzdiť rozpad systému. Donald Trump na túto ponuku verejne nereagoval. Jeho jediný známy výrok k téme znel stručne, „Ak vyprší, tak vyprší.“
Prečo na týchto dohodách vlastne záleží? Nejde len o samotné počty hlavíc. Zmluvy nútia obe strany zdieľať informácie, vymieňať si dáta a udržiavať komunikačné kanály. Ako upozornila analytička Darya Dolzikova z londýnskeho think-tanku RUSI, ide o „kritický kanál, ktorý umožňuje pochopiť, ako vníma situáciu druhá strana a aké sú jej obavy a motivácie“. Keď tento kanál zmizne, plánovanie sa začne opierať o najhoršie možné scenáre.
Práve tento mechanizmus považujú odborníci za najnebezpečnejší. Bývalý vyjednávač jadrových dohôd Nikolaj Sokov to opísal ako samoudržateľný proces. Tvrdí, že každá strana začne predpokladať to najhoršie o úmysloch tej druhej, čo ju tlačí k ďalšiemu posilňovaniu vlastných síl.
Neprehliadni
„Ak máme neregulované zbrojenie, systém sa stáva čoraz nestabilnejším,“ upozornil.
Eskalácia by na seba nemusela nechať dlho čakať
Technicky by Spojené štáty aj Rusko dokázali reagovať pomerne rýchlo. Podľa odhadov bývalého predstaviteľa Pentagónu by Washington mohol zhruba zdvojnásobiť počet rozmiestnených hlavíc oproti limitom New START, zatiaľ čo Moskva by vedela pridať približne 800 kusov. Nevyžadovalo by si to nákup úplne nových zbraní.
„Hlavice existujú. Rakety existujú. Nejde o nový nákup,“ vysvetlil anonymne jeden z bývalých amerických úradníkov.
V praxi by to znamenalo návrat hlavíc na rakety Minuteman III a Trident D5, z ktorých ich predtým odstránili, a tiež opätovné zaradenie približne tridsiatich bombardérov B‑52 do jadrovej úlohy. Aj keby išlo len o „mierne“ navýšenie, stále by to znamenalo tisíce ďalších jadrových zbraní v pohotovosti.
Vyhliadky na novú dohodu navyše komplikujú technologické zmeny. Rusko vyvinulo systémy, ktoré sa do rámca New START nikdy nezmestili, napríklad jadrový torpédový dron Poseidon či raketu Burevestnik. Spojené štáty zas hovoria o projekte vesmírnej protiraketovej obrany „Golden Dome“, ktorý Moskva vníma ako hrozbu pre strategickú rovnováhu.
Do rovnice vstupuje aj Čína. Jej arzenál dnes zahŕňa približne 600 jadrových hlavíc a Pentagon očakáva, že do roku 2030 tento počet presiahne tisícku. Čínske vedenie odmieta myšlienku trojstranného odzbrojovania s argumentom, že jeho arzenál je stále výrazne menší než americký a ruský. Časť amerických politikov preto tvrdí, že USA sa musia pripraviť na odstrašovanie dvoch jadrových rivalov naraz.
Zástancovia kontroly zbrojenia upozorňujú na inú realitu, náklady. Kongresový rozpočtový úrad odhaduje, že modernizácia a prevádzka amerických jadrových síl bude v rokoch 2025 až 2034 stáť takmer jeden bilión dolárov. Senátor Ed Markey varoval, že prekročenie limitov by spustilo reťazovú reakciu.
„Ak USA navýšia počet hlavíc, Rusko urobí to isté a Čína získa ďalší dôvod na rozširovanie svojho arzenálu. Viac zbraní nás neurobí bezpečnejšími,“ tvrdí Markey.
Situáciu komplikuje aj fakt, že Rusko v roku 2023 zastavilo vzájomné inšpekcie, čím oslabilo dôveru v samotný mechanizmus zmluvy. Napriek tomu bývalí vyjednávači apelujú na opatrnosť. Paul Dean z Nuclear Threat Initiative vyzval Biely dom, aby podnikol kroky na zníženie rizika neúmyselnej eskalácie a chybného vyhodnotenia úmyslov druhej strany.
Biely dom zatiaľ neponúkol jasnú odpoveď.
„Prezident rozhodne o ďalšom postupe v oblasti jadrovej kontroly vo vlastnom časovom horizonte,“ odkázal jeho hovorca.
Medzitým Dmitrij Medvedev odkázal, že Rusko sa pripraví na akýkoľvek vývoj.
Zostáva niekoľko dní. Posledná poistka jadrového poriadku sa blíži ku koncu a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by ju niekto v poslednej chvíli zachytil.
Keď zmiznú oči aj telefóny
Zánik New START neznamená len vyššie čísla na papieri. Zanikne aj systém vzájomných notifikácií, ktorý doteraz fungoval ako poistka proti panike. Washington a Moskva si oznamovali presuny rakiet z tovární na základne, testy aj veľké cvičenia. Po novom sa každý neohlásený štart testovacej rakety ocitne v sivej zóne. Radar ho môže vyhodnotiť ako začiatok útoku a rozhodovanie sa presunie z hodín na minúty. Riziko, že svet zhorí pre technickú chybu alebo zlú interpretáciu dát, citeľne narastie.
Nové ruské systémy, ako jadrové torpédo Poseidon či raketa Burevestnik, vznikli mimo logiky starých dohôd. Nezapadajú do definícií strategických nosičov, ktoré New START sledoval. Ide o zbrane bez jasných pravidiel, pohybujúce sa mimo legislatívnych mantinelov. Kým zmluva ešte existuje, aspoň teoretická šanca zaradiť tieto „exotické“ systémy do budúcich dohôd prežíva. Ak padne aj New START, zmizne posledný rámec, ku ktorému sa dá vôbec vrátiť.
Plánovanie v najhoršom predpoklade
Bez inšpekcií sa vojenské plánovanie vráti k logike paranoje. Ak americká rozviedka uvidí na satelitných snímkach novú halu na ruskej základni, nebude mať možnosť overiť, čo sa v nej nachádza. Automaticky predpokladá najhorší scenár a zareaguje výrobou vlastných zbraní. Moskva odpovie rovnako. Tento kolotoč nedôvery stojí viac peňazí a nesie väčšie riziko než akákoľvek riadená modernizácia arzenálu.
Trumpov projekt protiraketovej obrany Golden Dome Moskva nevníma ako pasívny štít. V ruskej optike ide o systém, ktorý by USA umožnil zasiahnuť Rusko jadrovým úderom a následne zachytiť zvyškovú odvetu. Takýto scenár rozbíja princíp vzájomne zaručeného zničenia, ktorý počas studenej vojny paradoxne fungoval ako brzda. Práve strach, že prvý úder sa nevyplatí, udržiaval rovnováhu. Golden Dome túto rovnicu spochybňuje.
