Rusko odhalilo, čo bolo cieľom útoku raketou Orešnik. Zásah blízko hraníc NATO nebol náhodný
Rusko po útoku raketou Orešnik prezradilo, čo bolo jeho cieľom. Zásah blízko hraníc NATO ukázal limity protivzdušnej obrany a naznačil kontrolovanú eskaláciu.
V noci z 8. na 9. januára Rusko spustilo ďalší rozsiahly útok na Ukrajinu. Drony a rakety opäť zasiahli energetickú infraštruktúru aj obytné štvrte. Viaceré bytové domy utrpeli priame zásahy a nočný Kyjev či Ľvov znovu pripomenuli, že vojna sa dávno neobmedzuje len na frontovú líniu. Americké veľvyslanectvo v Kyjeve stihlo vopred varovať svojich občanov, no pri takomto type útoku zostáva čas na reakciu minimálny.
Popri známych dronoch a balistických raketách Iskander sa však objavil prvok, ktorý vyvolal mimoriadnu pozornosť. Na Ľvov dopadli hlavice rakety Orešnik. Išlo už o druhé známe použitie tejto zbrane proti Ukrajine. Prvý úder z novembra 2024 v Dnipre šokoval analytikov tým, že Rusko nasadilo hypersonickú balistickú raketu stredného doletu. Januárový zásah ukázal, že nešlo o jednorazové gesto, informuje portál Technology.
Ľvov neleží pri fronte. Nachádza sa blízko hraníc NATO a jeho poloha z neho robí symbolické miesto. Prvé správy hovorili o zásahu podzemného zásobníka plynu. Táto verzia sa rýchlo rozšírila, no neskôr sa začala rozpadať. Nezávislé open-source spravodajské skupiny porovnali dostupné videá a satelitné snímky a dospeli k inému záveru. Cieľom sa s veľkou pravdepodobnosťou stal Ľvovský štátny letecký opravárenský závod.
Ukrajinské úrady poskytli len minimum detailov. Tento prístup pôsobí logicky. Každá zverejnená informácia by mohla pomôcť ďalšiemu útoku. Ruské ministerstvo obrany však s vlastnou verziou neváhalo. Moskva tvrdila, že úder poškodil továreň na drony, sklady aj priľahlé letisko a že cieľom bol objekt, kde Ukrajina opravovala stíhačky F-16 a MiG-29.
„Úder splnil všetky stanovené ciele,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.
Táto verzia má svoje medzery
Táto verzia však naráža na realitu. Ukrajina si dlhodobo stráži polohy F-16 ako jedno z najcitlivejších tajomstiev. Moderné západné lietadlá sa zvyčajne neukladajú do starých, pevne lokalizovateľných sovietskych areálov. Aj keď má Ľvov výhodnú polohu blízko Poľska, predstava, že by tam Ukrajina držala F-16 na očiach satelitov, pôsobí nepravdepodobne.
Neprehliadni
Samotný zásah však nemožno zľahčovať. Objavili sa informácie, že hlavice Orešniku neniesli klasickú trhavinu. To však nepredstavuje slabinu, ale skôr demonštráciu sily. Pri hypersonickej rýchlosti, ktorá presahuje Mach 10, má bojový blok takú obrovskú pohybovú energiu, že chemická výbušnina prestáva byť potrebná. Pri náraze sa energia uvoľní ako masívny kinetický šok, ktorý dokáže rozdrviť betón aj hlboko uložené konštrukcie. Odkaz pôsobí podľa odborníkov jasne, Rusko chce ukázať, že dokáže ničiť podzemné továrne a bunkre aj bez jadrovej nálože.
Ďalším kľúčovým detailom je samotná konštrukcia rakety. Orešnik využíva technológiu MIRV, teda Multiple Independently Targetable Re-entry Vehicles. Na Ľvov tak neletela jedna hlavica, ale šesť samostatných bojových blokov. Pre protivzdušnú obranu to znamená nočnú moru. Namiesto jedného cieľa musí systém v zlomku sekundy sledovať a zasiahnuť šesť objektov, ktoré padajú z veľkej výšky extrémnou rýchlosťou. Súčasné systémy, ako Patriot, sa navrhli na zachytávanie jednej alebo dvoch balistických rakiet, nie na roj hypersonických hlavíc.
Ukrajinskí experti medzičasom analyzujú trosky rakety. Podľa prvých správ objavili súčiastky navrhnuté ešte v polovici 20. storočia. Na prvý pohľad to pôsobí ako dôkaz technologického zaostávania. V skutočnosti však môže ísť o vedomú voľbu. Staršia analógová elektronika býva oveľa odolnejšia voči elektronickému boju a rušeniu. Kým moderné systémy závislé od GPS signálu sa dajú „oslepiť“, zotrvačné navigačné systémy fungujú aj v prostredí masívneho rušenia.
„Nie všetko staré znamená slabé,“ upozornil jeden z vojenských analytikov.
Rusko zatiaľ nechce zbytočne eskalovať situáciu
Zaujímavým detailom zostáva aj varovanie amerického veľvyslanectva. Raketa stredného doletu totiž z pohľadu satelitov včasného varovania vyzerá veľmi podobne ako jadrový nosič. Aby sa predišlo neúmyselnej eskalácii, Rusko pravdepodobne využilo deeskalačné kanály a USA vopred informovalo o štarte.
„Toto nie je zbraň pre front, ale nástroj strategického nátlaku,“ zhodnotil jeden z bezpečnostných expertov.
Útok na Ľvov tak nepredstavoval len fyzický zásah konkrétneho objektu. Niesol v sebe aj politický a psychologický rozmer. Ukázal limity súčasnej obrany a zároveň naznačil, akým smerom sa môže vývoj podobných zbraní uberať. Odpovede na to, ako sa proti nim brániť, zatiaľ zostávajú otvorené.
