Čmeliaky, ako vôbec prvý druh hmyzu, dokážu vnímať čas: Aj mozog o veľkosti makového semiačka zvládol pochopiť morzeovku
Výskumníci fascinujúcim experimentom ukázali že aj čmeliak dokáže vnímať čas, ako prvý hmyz, aký poznáme.
Nie sú to len vtáky či cicavce, ktoré vnímajú, ako plynie čas. Najnovší experiment britských vedcov dokázal, že čmeliaky dokážu rozlíšiť dĺžku svetelných signálov a spájať ju s odmenou. Môžeme teda povedať, že chápu trvanie udalostí. To z nich robí prvý známy druh hmyzu, ktorý preukázateľne spracúva informáciu o čase.
Tím z Queen Mary University of London chcel zistiť, či čmeliaky druhu Bombus terrestris dokážu rozlíšiť rôzne dĺžky svetelných zábleskov, niečo ako jednoduchú formu Morzeovky, píše Science Alert. V experimente vystavili hmyz dvom blikajúcim svetlám. Jedno svietilo kratšie, druhé dlhšie.
Za „správnu“ voľbu čakala čmeliaka sladká odmena v podobe cukrového roztoku. Za tú nesprávnu horká kvapalina s látkou zvanou chinín, ktorú hmyz neznáša. Vedci tým chceli vylúčiť, že by sa čmeliaky rozhodovali len náhodne.
V prvej sérii testov svietilo jedno svetlo päť sekúnd a druhé jednu sekundu. V ďalších pokusoch vedci rozdiel zmenšili na 2,5 sekundy a 0,5 sekundy. Každý čmeliak sa musel naučiť, ktorá dĺžka znamená cukor a ktorá horkosť. Ak dokázal správne zvoliť aspoň 15-krát z 20, vedci ho považovali za úspešného študenta.
Čmeliaky si pamätali rytmus aj bez odmeny
Aby vylúčili iné zmyslové stopy, vedci neskôr úplne odstránili sladké aj horké roztoky. Napriek tomu sa čmeliaky orientovali podľa dĺžky svetelného signálu, ktorý si zapamätali ako spojený s odmenou. To znamená, že chápali trvanie samotného záblesku, nie jeho farbu, vôňu alebo polohu. Prvýkrát tak niekto preukázal, že hmyz dokáže rozhodovať len na základe času.
Neprehliadni
„Chceli sme zistiť, či čmeliaky dokážu rozlíšiť tieto rôzne trvania. Bolo úžasné vidieť, ako to zvládajú. Napriek tomu, že v prírode sa s blikajúcimi svetlami nestretávajú, dokázali spracovať ich dĺžku,“ hovorí behaviorálny vedec Alex Davidson, ktorý experiment viedol.
Pre vedcov je obzvlášť zaujímavé, že čmeliaky zvládli rozlíšiť trvanie signálov, ktoré nemajú v prírode žiadny zmysel. Alex Davidson vysvetlil, že táto schopnosť môže byť vedľajším produktom univerzálnych neurónových sietí. Rovnaké okruhy, ktoré čmeliaky používajú na odhad vzdialenosti počas letu, môžu zároveň merať čas. napríklad tým, že sledujú, ako dlho trvá prelet medzi známymi vizuálnymi bodmi.
To naznačuje, že neuróny majú vrodenú schopnosť kódovať trvanie a túto funkciu dokážu využiť aj pri úlohách, ktoré sa v prírode vôbec nevyskytujú. Schopnosť vnímať čas je teda v mozgu tak fundamentálna a flexibilná, že ju čmeliak dokáže použiť aj pri lúštení morzeovky.
Schopnosť vnímať čas má v prírode veľkú hodnotu. Pomáha pri hľadaní potravy, vyhýbaní sa predátorom aj pri párení. U vtákov či cicavcov ju vedci skúmajú roky, no pri hmyze išlo doteraz o neznámu oblasť.
Čmeliaky tak prekvapili vedecký svet. Ich drobný mozog, veľký len ako semienko maku, dokáže spracovať informáciu o dĺžke trvania vizuálneho podnetu. To naznačuje, že vnímanie času nemusí byť zložitá schopnosť, ale skôr základná vlastnosť nervových sietí, ktorá prešla evolúciou naprieč živočíšnymi druhmi.
Čmeliaky a ich skryté schopnosti
Čmeliaky už v minulosti prekvapili výskumníkov viackrát. Dokázali spolupracovať pri riešení jednoduchých úloh, učiť sa od seba navzájom a dokonca hrať sa s drobnými predmetmi, bez akéhokoľvek tréningu alebo vonkajšieho dôvodu. Niektoré druhy navyše chápu základné matematické pojmy, ako je porovnávanie množstiev.
Táto nová štúdia však ukazuje, že ich mentálne schopnosti idú ešte ďalej. Čmeliaky nielen reagujú na podnety, ale aj spracúvajú informáciu o ich trvaní, čo je znak komplexného myslenia.
Výsledky z Londýna menia predstavu o tom, čo znamená „myslieť“. Ak drobný hmyz dokáže analyzovať čas, možno nie je až taká priepasť medzi jeho nervovou sústavou a tou našou, ako sa zdalo.
Čmeliaky síce nelietajú s hodinkami na nohe, no podľa všetkého dokážu cítiť, ako dlho niečo trvá a spojiť to s následkom. To je schopnosť, ktorá im v prírode pomáha prežiť. A pre vedcov ide o ďalší dôkaz, že aj mozog veľkosti makového zrnka dokáže riešiť prekvapivo zložité úlohy.
