Čas neexistuje tak, ako si myslíš. Fyzici tvrdia, že minulosť, prítomnosť aj budúcnosť sa dejú naraz
Einstein zmenil náš pohľad na čas a priestor. Je časopriestor pevný blok, kde sa všetko deje naraz, alebo flexibilné pole, ktoré sa neustále mení?
Väčšina z nás vyrástla s predstavou, že čas ubieha a priestor je akousi kulisou, v ktorej sa to všetko odohráva. Fyzika 20. storočia však tieto názory obrátila naruby. Einstein ukázal, že priestor a čas nemožno deliť, tvoria jednotnú štruktúru, ktorú nazývame časopriestor. Tento pojem sa stal základom modernej kozmológie, no o jeho skutočnej povahe sa dodnes vedú horúce spory. Na tému upozornil portál SciTechDaily.
Máme ho chápať ako nemenný štvordimenzionálny blok, v ktorom sú všetky udalosti navždy zapísané? Alebo ide o flexibilné „pole“, ktoré sa neustále ohýba, narúša a mení? Odpoveď na túto otázku nie je len matematická, zasahuje až do samotnej filozofie reality ako takej. Ďalej to bude ešte ťažšie.
Jedným z najväčších problémov pri hľadaní odpovede je samotný jazyk. Termíny ako „čas“, „existencia“ či „nadčasovosť“ znejú známo a pochopiteľne, no vo fyzike získali úplne iný význam. Presne tu, ako pripomínal Ludwig Wittgenstein, často vznikajú zmätky, jazyk prestane fungovať priamo a začne nás miasť.
Čas a priestor, štyri dimenzie, ktoré je problém opísať
Vo fyzike existuje názor nazývaný eternalizmus. Podľa neho čas v skutočnosti netečie. Minulosť, prítomnosť aj budúcnosť sú súčasťou jedného pevného celku. Všetko sa teda udialo a deje zároveň. No čo to znamená? Existuje takýto blok rovnakým spôsobom, ako existuje stolička či strom, alebo je to len určitý spôsob, ako preložiť rovnice do zrozumeniteľného obrazu?
Pre pochopenie sa dá použiť jednoduchá analógia. Ak v miestnosti stojí slon, môžeme povedať, že existuje. Ale ak by sme na zlomok sekundy videli len prierez jeho tela, nebolo by správne tvrdiť, že takýto trojrozmerný rez naozaj „existuje“. Skôr ide o udalosť, ktorá sa stala. A práve tu sa otvára zásadná dilema: „Je časopriestor bytím, alebo iba opisom toho, čo sa v ňom deje?“.
Neprehliadni
Nie všetci filozofi súhlasia s eternalizmom. Presentizmus zastáva tézu, že reálna je iba prítomnosť, kým minulosť a budúcnosť sú mimo existencie. Iný koncept, tzv. rastúci blok, kombinuje obidva prístupy: minulosť a súčasnosť tvoria realitu, ku ktorej sa budúcnosť postupne pridáva.
Kým Einsteinov opis vesmíru nahráva predstave o statickom bloku, kvantová mechanika vnáša do hry vážny rozpor až nesúlad. V kvantových experimentoch sa zdá, že budúcnosť nie je fixná, ale otvorená. To znamená, že výsledok sa „zrodí“ až v momente merania. To vyvoláva otázku, či sa svet naozaj dá popísať ako jeden nemenný celok, alebo skôr ako mozaika procesov, ktoré sa odohrávajú v čase.
Čo je teda časo-priestor?
Odráža sa to aj v populárnej kultúre. Kým Terminátor pracuje s predstavou pevnej a nemennej časovej osi, Avengers: Endgame si pohrávajú s možnosťou, že minulosť možno meniť. Star Trek na to celé ide ešte komplikovanejšie. Pričom v Battlestar Galactica sa zahrávajú s tým, že všetko sa už odohralo, deje teraz a odohrá znova. Ani jeden z týchto prístupov však úplne nevysvetľuje, čo vlastne znamená, že budúcnosť či minulosť „existujú“.
Otázka povahy časopriestoru nie je samoúčelnou debatou. Zmiešavanie pojmov „existovať“ a „diať sa“ môže viesť k nedorozumeniam, ktoré sťažujú hľadanie teórie spájajúcej relativitu a kvantovú mechaniku. A tá je dnes jedným z najväčších problémov fyziky.
Či sa už ukáže, že časopriestor je pevná štruktúra, alebo dynamický proces, odpoveď bude mať dôsledky pre naše chápanie čiernych dier, vzniku kozmu aj budúcnosti samotného ľudstva. A možno sa raz ukáže, že to, čo si dnes predstavujeme pod pojmom časopriestor, je iba predohra k ešte hlbšiemu porozumeniu reality, ktorá nám „zavarí“ mozgy ešte viac.
