VIDEO: Čína prvýkrát zachytila raketu do siete na mori. Long March-10B zostala visieť nad palubou
Čína prvýkrát zachytila prvý stupeň orbitálnej rakety do siete na mori. Long March-10B má otvoriť cestu k opakovane použiteľným raketám aj letu na Mesiac.
Čína už dokázala dostať na obežnú dráhu satelity, astronautov aj vlastnú vesmírnu stanicu. Jedna vec jej však stále chýbala: vrátiť prvý stupeň orbitálnej rakety späť bez toho, aby skončil rozbitý v mori alebo v púšti.
V piatok 10. júla sa jej to podarilo. Približne desať minút po štarte zostal prvý stupeň rakety Long March-10B visieť nad palubou lode v Juhočínskom mori. Nepristál na nohách a nedržali ho ani ramená štartovacej veže. Zachytil ho mohutný kovový rám so sústavou napnutých lán.
Čínske úrady tento systém označujú ako záchytnú sieť. Nejde však o klasickú pletenú sieť alebo pavučinu. Raketa vertikálne klesá do stredu veľkej vežovej konštrukcie, naprieč ktorou sú natiahnuté pevné záchytné laná. Práve o ne sa prvý stupeň pri návrate zachytí.
Namiesto pádu do mora prišiel presný zásah medzi laná
Long March-10B odštartovala z komerčného kozmodrómu Wenchang na ostrove Hainan. Pri svojom prvom lete dopravila na obežnú dráhu náklad označený ako CX-26. Čo presne nesie, si Peking zatiaľ nechal pre seba.
Po oddelení pokračoval horný stupeň na orbitu, zatiaľ čo prvý stupeň začal približne šesťminútový návrat. Upravil orientáciu, spomaľoval odporom atmosféry a opakovane zapálil motory, aby znížil rýchlosť a trafil priestor nad čakajúcou loďou.
Neprehliadni
V závere raketa neklesala na klasickú pristávaciu plochu. Zamierila priamo do stredu vysokého kovového rámu postaveného nad palubou. Hákový mechanizmus na jej trupe sa zachytil o napnuté laná, ktoré stlmili zvyšný pohyb a nechali stupeň visieť nad loďou.
Čína tým prvýkrát zvládla riadený návrat prvého stupňa orbitálnej rakety. Pred ňou to dokázali iba SpaceX a Blue Origin, každá však stavila na inú technológiu.
Raketa sa zachytila o laná ako lietadlo na lietadlovej lodi
Falcon 9 od SpaceX pristáva na vysúvacích nohách. Super Heavy zachytávajú ramená na štartovacej veži. Long March-10B nenesie ani jedno.
Princíp čínskeho riešenia sa vzdialene podobá na záchytné laná, ktoré pomáhajú brzdiť lietadlá na palubách lietadlových lodí. Rozdiel je v tom, že raketa neklesá na palubu vodorovne, ale vertikálne do stredu rámu.
Na trupe prvého stupňa sa nachádza hákový mechanizmus. Keď raketa doletí do správnej polohy, hák sa zachytí o jedno zo silných lán natiahnutých naprieč konštrukciou. Laná a tlmiaci systém následne pohltia kinetickú energiu klesajúceho stroja.
Nejde teda o sieť, ktorá by raketu obalila zo všetkých strán. Presnejšie je hovoriť o lanovej záchytnej sústave umiestnenej v mohutnom kovovom ráme. Výraz „sieť“ opisuje rozmiestnenie lán, nie klasický materiál s malými okami.
Raketa vďaka tomu nepotrebuje pristávacie nohy, hydrauliku ani výstuž, ktorú by si klasický podvozok vyžadoval. Ušetrená hmotnosť môže zostať pre palivo alebo náklad.
Lanová sústava zároveň nevyžaduje zásah jediného presného bodu. Raketa musí vletieť do určenej zóny medzi podperami, no konštrukcia zvládne aj menšiu odchýlku. Čínski inžinieri preto hovoria o väčšom „záchytnom okne“. Celý manéver prebehol autonómne.
Samotná platforma meria 144 krát 50 metrov a pri plnom zaťažení dosahuje výtlak 25 000 ton. Nad palubou stojí vežová konštrukcia upevnená štyrmi mohutnými podperami. LiDAR senzory v jej rohoch sledujú polohu a náklon klesajúceho stupňa.
A historic day in China’s space program!
China’s Long March-10B has successfully completed its maiden flight—and recovered its first stage via a sea-based net. This marks the country’s first-ever controlled rocket recovery. A major leap toward reusable launch capabilities.… pic.twitter.com/FWuQXLltaD
— Mao Ning 毛宁 (@SpoxCHN_MaoNing) July 10, 2026
Raketa sa vrátila. Teraz musí dokázať, že poletí znova
Long March-10B meria približne 63 metrov, jej trup má priemer päť metrov a pri štarte váži okolo 760 ton. Prvý stupeň poháňa sedem motorov YF-100K na kerozín a kvapalný kyslík. Druhý stupeň používa motor YF-219 na metán a kyslík.
V opakovane použiteľnej konfigurácii má raketa dopraviť na nízku obežnú dráhu približne 16 ton nákladu. Výkonom sa tak radí mierne pod Falcon 9, hoci priame porovnávanie môže zavádzať. Nosnosť závisí od cieľovej dráhy aj od toho, či sa má prvý stupeň po misii vrátiť.
Námorná platforma prináša ďalšiu úsporu. Loď čaká ďalej po trase letu, takže raketa nemusí míňať veľké množstvo paliva na otočenie a návrat ku kozmodrómu. Rovnaký princíp využíva aj SpaceX pri pristátiach Falconu 9 na mori.
Najťažšia skúška však príde až teraz. Čína dostala drahý stupeň späť bez havárie, no ešte neukázala, že ho dokáže po krátkej údržbe znova poslať do vesmíru.
CASC chce do konca roka uskutočniť test opätovného použitia prvého stupňa. Zatiaľ nepotvrdila, či poletí práve exemplár zachytený pri tejto misii. Ak technici budú musieť meniť motory, nádrže alebo veľkú časť konštrukcie, ekonomická výhoda sa môže rýchlo stratiť.
Dva pokusy skončili tesne pred cieľom
Čínske firmy už mali za sebou dva nevydarené pokusy. Súkromná spoločnosť LandSpace dostala v decembri raketu Zhuque-3 na obežnú dráhu, jej prvý stupeň však pri zostupe havaroval neďaleko pristávacej zóny v púšti Gobi.
O niekoľko týždňov neskôr nasledovala štátna raketa Long March-12A. Ani jej prvý stupeň sa nepodarilo udržať pod kontrolou až do konca zostupu.
Long March-10B tak prelomila sériu neúspechov a ukázala, že čínske riadenie návratu funguje aj pri orbitálnej misii.
USA sledujú, či Čína rozbehne štarty vo veľkom
Americké firmy dnes vynášajú náklady na obežnú dráhu približne dvakrát častejšie než Čína. Väčšina náskoku patrí SpaceX a jej Falconu 9.
Opakovane používané stupne umožnili firme rozbehnúť tempo, ktorému zatiaľ nikto iný nestačí. Niektoré exempláre absolvovali desiatky letov a SpaceX vďaka nim vypustila viac než 12 000 satelitov Starlink.
Rovnaká infraštruktúra slúži aj vojenským projektom, napríklad sieti Starshield či satelitom na prieskum a sledovanie pohybujúcich sa cieľov.
Americkú armádu preto neznepokojuje samotná lanová konštrukcia na čínskej lodi. Oveľa viac ju zaujíma chvíľa, keď sa z jedného úspešného návratu stane rutina a Peking začne vo veľkom dopĺňať na obežnej dráhe komunikačné, navigačné a prieskumné satelity.
O výsledku preto rozhodne rýchlosť ďalších štartov, nie fotografia rakety visiacej medzi lanami.
Technológia z piatkového letu má dostať Čínu až k Mesiacu
Long March-10B patrí do širšej rodiny nových čínskych rakiet. Verzia Long March-10A má používať rovnaký prvý stupeň, no inú hornú časť. Čína ju pripravuje pre lety novej kozmickej lode Mengzhou k stanici Tiangong.
Najťažšia verzia, označovaná jednoducho Long March-10, spojí tri podobné prvé stupne vedľa seba. Peking ju potrebuje pre pilotované misie k Mesiacu a dopravu lunárneho modulu. Prvých čínskych astronautov chce na mesačný povrch dostať do roku 2030.
Piatkový let preto nebol iba skúškou jednej záchytnej konštrukcie nad morom. Čína si overila techniku, ktorú chce použiť naprieč celým novým raketovým programom. O tom, či skutočne dobehne SpaceX, však nerozhodne prvé zachytenie. Rozhodne deň, keď sa tá istá raketa vráti na rampu a poletí znova.
