Čína ukázala vlak budúcnosti, ktorý prekračuje hranice fyziky. Na Slovensku môžeme len slepo závidieť
Čína testuje revolučný vlak T-Flight, ktorý vo vákuovom tuneli dosiahol rýchlosť 623 km/h. Technológia môže prekonať lietadlá, no prináša obrovské náklady a otázniky o bezpečnosti.
Čína zas ukazuje západu, že prekásne zaostávame. Tamojšia korporácia CASIC, skôr známa predovšetkým výrobou rakiet, dokázala vo svojich laboratóriách to, čo sa skôr považovalo za experiment. Totiž v testovacej trubici s nízkym tlakom vzduchu rozbehla prototyp maglevu T‑Flight na 623 kilometrov za hodinu, a to len na dvojkilometrovej skúšobnej dráhe. Na tému upozornil server NewAtlas.
Maglev vo vákuu láme rekordy
Projekt T‑Flight začal už pred dvomi rokmi prvými jazdami v normálnych podmienkach. Najnovšie skúšky sa však líšia zásadným parametrom. Rýchlovlak neuháňa v bežnom prostredím, ale pohybuje sa v špeciálne udržiavanom nízkotlakom tuneli.
Takéto prostredie eliminuje takmer všetok odpor aj trenie a otvára cestu k rýchlostiam, ktoré tradičné maglevy nemajú šancu dosiahnuť. Výsledky testov zverejnila štátna televízia CGTN. Pričom podľa nej celý systém, teda od levitácie až po technológiu udržania vákua fungoval bez akýchkoľvek porúch a problémov. U nás často cestujúci vtipkujú, že môžeme byť radi, ak vlak dôjde do cieľovej stanice.
Čína chce dokázať svoju dominanciu aj v tomto druhu dopravy
Magnetické vlaky (Maglevy) sa vo svete objavili už pred desaťročiami. Pričom Japonsko si stále drží oficiálny rekord so svojím vlakom série L0, ktorý dosiahol 602 km/h. Lenže práve čínska verzia vďaka vákuu môže tento míľnik ľahko prekonať. Kým súčasné vysokorýchlostné vlaky sú limitované aerodynamikou, T‑Flight ide inou cestou, doslova odstraňuje vzduch z cesty.
Čínske úrady vidia v technológii nový spôsob prepojenia najľudnatejších oblastí. Medzi Pekingom a Šanghajom, vzdialenými 1 100 kilometrov, by mohla cesta trvať menej ako hodinu a pol. To je menej, než si vyžiada bežný let, ak prirátame aj čas na letiskové kontroly a nástupy. Súčasné vlaky zvládnu rovnakú trasu za 5 až 6 hodín, takže potenciálne zrýchlenie je jednoducho úžasné.
Neprehliadni
Čínska spoločnosť sa už pripravuje aj na druhú fázu testovania. V nej by mal prototyp jazdiť po až 60 kilometrovej trati a atakovať hranicu 1 000 km/h. To by znamenalo rýchlosť väčšiu, než akou letí Airbus A320. A hoci plány, síce kedysi hovorili o 2 000 či dokonca 4 000 km/h. Tie zatiaľ zostávajú v teoretickej rovine, ale na druhej strane jasne naznačujú, že Čína chce posúvať neustále svoje hranice.
U nás zatiaľ pekne slimačím tempom
Rozsiahle vákuové tunely budú obrovskou investíciou. Budovanie infraštruktúry aj samotná prevádzka si vyžiadajú obrovské množstvo energie. Kritici preto upozorňujú, že len masívne štátne financovanie umožní tento experiment dotiahnuť do praxe. Na druhej strane, ak by sa systém prevádzkoval s využitím obnoviteľných zdrojov, mohol by byť ekologickejšou alternatívou k leteckej doprave, ktorá je dnes jedným z najväčších producentov emisií CO₂.
Nad celým projektom visí ešte jeden veľký otáznik a tou je bezpečnosť. Čo sa stane, ak dôjde k náhlemu narušeniu vákua? Ako zvládnu ľudia akceleráciu a extrémne rýchlosti? Zatiaľ to ukážu len ďalšie skúšky, pretože doterajšie jazdy prebiehali bez cestujúcich.
Napriek pochybnostiam je jasné, že Čína otvorila novú kapitolu v histórii železníc. Tam, kde zlyhali komerčné projekty na Západe, má Peking šancu vybudovať infraštruktúru budúcnosti. Či sa T‑Flight stane dopravou pre milióny obyvateľov, alebo zostane len technologickou demonštráciou, ukážu až najbližšie roky. Každopádne, u nás sa zaspalo.
