Vedci odhalili možný prelom pri Alzheimerovej chorobe. Našli bielkovinu, ktorá pomáha šíriť poškodenie mozgu
Vedci zistili, že bielkovina Arc pomáha toxickej Tau šíriť sa medzi nervovými bunkami. Objav môže ukázať nový spôsob, ako spomaliť Alzheimerovu chorobu.
Alzheimerova choroba patrí medzi najväčšie zdravotné výzvy súčasnosti. Vedci už roky vedia, že za jej postupným zhoršovaním stojí toxická bielkovina Tau. Keď sa začne hromadiť v mozgu, poškodí nervové bunky a postupne naruší pamäť, myslenie aj ďalšie dôležité schopnosti. Nový výskum z University of Utah Health však odhalil ďalší diel skladačky. Vedci našli bielkovinu, ktorá môže pomáhať šíriť poškodenie do ďalších častí mozgu.
Objav zatiaľ pochádza zo štúdií na myšiach, no výskumníci našli podobné stopy aj v ľudskom mozgovom tkanive. Ak sa ich výsledky potvrdia aj v ďalších výskumoch, mohli by časom otvoriť cestu k liečbe, ktorá nezvráti už vzniknuté poškodenie, ale spomalí ďalší postup ochorenia. Výsledky výskumu vyšli vo vedeckom časopise Cell.
Toxická bielkovina Tau sa správa ako nákaza
Vedci už dlhšie vedia, že bielkovina Tau sa prirodzene nachádza v nervových bunkách a za normálnych okolností plní dôležitú úlohu. Pri Alzheimerovej chorobe sa však začne zhlukovať do veľkých lepkavých útvarov. Tie narušia vnútornú dopravu v neurónoch, takže bunky postupne prestanú správne fungovať a nakoniec odumrú. Problém však nekončí pri jednej bunke.
Tieto zhluky sa totiž môžu rozpadnúť na menšie časti, ktoré vedci označujú ako Tau zárodky. Tie sa dostanú do ďalšej zdravej nervovej bunky, kde „nakazia“ aj jej zdravú Tau bielkovinu. Celý proces sa potom zopakuje znova.
„Správajú sa ako lepkavé príšery. Zlepia sa dokopy, zablokujú dopravu vo vnútri neurónu a ich menšie kúsky potom dokážu nakaziť ďalšie zdravé bunky,“ vysvetlila vedkyňa Mitali Tyagi, autorka štúdie.
Práve toto postupné šírenie vysvetľuje, prečo sa Alzheimerova choroba časom zhorší a zasiahne čoraz väčšie oblasti mozgu.
Neprehliadni
Alzheimerovej chorobe pomáha aj nečakaný pomocník
Nová štúdia ukázala, že pri šírení Tau zohráva dôležitú úlohu bielkovina Arc. Za normálnych okolností ide o úplne užitočný proteín. Nervové bunky pomocou neho medzi sebou odovzdajú informácie. Arc sa uzavrie do drobných vačkov, ktoré odborníci nazývajú extracelulárne vezikuly. Tie následne putujú od jednej nervovej bunky k druhej a prenesú rôzne molekuly.
Výskumníci však zistili, že toxická Tau tento prirodzený systém zneužije vo svoj prospech. Jednoducho sa „prichytí“ na Arc a spolu s ním odcestuje do ďalšej zdravej bunky. Tam odštartuje vznik nových nebezpečných zhlukov.
Vedci preto porovnali myši s Alzheimerovou chorobou, ktoré mali bielkovinu Arc, s myšami, ktorým Arc úplne chýbal. Výsledok ich prekvapil. Mozgové vezikuly myší bez Arc obsahovali len zanedbateľné množstvo toxickej Tau. Zároveň takmer úplne stratili schopnosť preniesť ochorenie na ďalšie nervové bunky.
„Keď sme odstránili Arc, prenos Tau sa výrazne znížil. Takmer úplne zmizol,“ tvrdí Tyagi.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že stačí Arc zablokovať a problém zmizne. Výskumníci však narazili na ďalšie prekvapenie. Arc totiž zrejme neplní iba negatívnu úlohu. Keď sa toxická Tau dostane z chorej bunky von, samotná bunka sa zbaví časti nebezpečného materiálu. To jej môže dočasne pomôcť prežiť dlhšie.
Naopak, ak Arc chýba, toxická Tau zostane uväznená vo vnútri neurónu. Jej množstvo rýchlo narastie a poškodená bunka odumrie skôr. Vedci preto upozorňujú, že úplné blokovanie Arc nemusí predstavovať správnu cestu. Oveľa sľubnejšie podľa nich vyzerá iný prístup. Namiesto zastavenia odchodu Tau z chorej bunky by sa liečba mohla zamerať na zachytenie nebezpečných vezikúl ešte skôr, než dorazia k ďalším zdravým neurónom.
Takéto riešenie by umožnilo chorej bunke zbaviť sa časti toxického materiálu, no zároveň by zabránilo ďalšiemu šíreniu ochorenia.
Objav našli aj v ľudskom mozgu
Hoci väčšina experimentov prebehla na myšiach, výskumníci preskúmali aj vzorky ľudského mozgového tkaniva. Aj tam objavili vezikuly, ktoré obsahovali bielkovinu Arc aj toxickú Tau. To naznačuje, že podobný mechanizmus môže fungovať aj u ľudí. Autori však zdôraznili, že zatiaľ nejde o dôkaz budúcej liečby. Potrebujú vykonať ďalšie experimenty, ktoré overia, či sa celý proces správa rovnako aj v ľudskom mozgu.
„Sme ešte veľmi ďaleko od toho, aby sme hovorili o vývoji liečby. Tento objav nám však môže otvoriť nové cesty, ktoré nás k nej raz priblížia,“ uviedol vedúci výskumu, Jason Shepherd.
Vedci zároveň naznačili, kam sa výskum môže posunúť v nasledujúcich rokoch. Chceli by vytvoriť terapiu, ktorá zachytí nebezpečné vezikuly doslova počas ich cesty medzi nervovými bunkami. Takýto zásah by síce neopravil už poškodené časti mozgu, no mohol by obmedziť ďalšie šírenie toxickej Tau.
Ak sa podobný prístup raz osvedčí aj u ľudí, lekári by možno dokázali spomaliť postup Alzheimerovej choroby a oddialiť ďalší pokles pamäti či myslenia. Zatiaľ však ide o sľubný vedecký smer, ktorý si ešte vyžiada množstvo ďalších výskumov.
