Americké námorníctvo hľadá novú stíhačku. SM-39 vyzerá ako lietadlo Batmana a sľubuje nemožné
Vojenskí analytici dvíhajú obočia, nie sú si istí, či dokáže lietadlo fungovať v praxi tak, ako ho firma sľubuje.
Americké námorníctvo hľadá nástupcu pre stíhačky F/A-18E/F Super Hornet už niekoľko rokov. Program F/A-XX, ktorý patrí do širšej iniciatívy NGAD (Next Generation Air Dominance), má priniesť úplne novú generáciu palubného lietadla. Kým letectvo USA stavia na projekte F-47 a kladie dôraz najmä na vzdušnú nadvládu, námorníctvo sleduje odlišné priority. Potrebuje stroj, ktorý zvládne útoky na pozemné ciele, vzdušné súboje, elektronický boj a zároveň prevezme úlohu lietajúceho veliteľstva pre roj bezpilotných lietadiel.
Oficiálne sa o zákazku uchádzajú veľké mená ako Boeing a Northrop Grumman. Do hry však vstúpil aj ďalší nečakaný hráč. Spoločnosť Stavatti Aerospace predstavila koncept s označením SM-39 Razor, ktorý na prvý pohľad pôsobí skôr ako rekvizita zo sci-fi filmu než ako realistický vojenský projekt. Lietadlo má trojtrupovú konfiguráciu, splývajúce krídlo s trupom a výrazne netradičné proporcie. Aj niekoľko rôznych vojenských analytikov ho prirovnalo k „Batwingu“, teda lietadlu Batmana, informuje News Atlas.
Na papieri ide o špičkové lietadlo
Na papieri vyzerá SM-39 až neuveriteľne dobre. Stavatti tvrdí, že stroj dosiahne maximálnu rýchlosť Mach 4 a dlhodobý supercruise na úrovni Mach 2,5. To by znamenalo dvojnásobok rýchlosti oproti konkurenčným návrhom. Firma tvrdí, že lietadlo by malo doletieť ďalej, lietať vyššie, uniesť viac výzbroje a pritom zostať rýchle a obratné aj pri plnom zaťažení. Ako bonus pridáva konštrukciu z titánovej peny namiesto klasických uhlíkových kompozitov. Podľa marketingových materiálov ide o revolučný materiál, ktorý kombinuje pevnosť kovu s nižšou hmotnosťou.
Ak by si čítal len technické parametre, mohol by si nadobudnúť dojem, že víťaz súťaže má námorníctvo už dávno vybraného. Realita však pôsobí podstatne triezvejšie. Odborníci totiž upozorňujú na viacero vážnych problémov. Prvým je samotná fyzika.
Väčšina analytikov spochybňuje, že by klasický turbofan motor dokázal dlhodobo fungovať pri rýchlostiach okolo Mach 4. Objavujú sa aj pochybnosti o správaní vzduchu okolo netradičnej konštrukcie. Pri takýchto rýchlostiach vznikajú rázové vlny, ktoré môžu narušiť prívod vzduchu do motorov alebo vytvoriť extrémne namáhanie konštrukcie.
Neprehliadni
Ďalšou slabinou zostáva nenápadnosť. Povrch lietadla by sa pri vysokých rýchlostiach zahrieval až na približne 400 °C. Takáto teplota výrazne komplikuje snahu o nízku infračervenú stopu. Kritici preto hovoria o stroji, ktorý by radar síce mätúco odrážal, no v infračervenom spektre by žiaril ako fakľa. Jeden z odborných komentárov situáciu vystihol slovami, že by išlo o „lietajúcu pochodeň“.
Americký Batwing
Najväčší otáznik však visí nad samotnou firmou Stavatti. Spoločnosť funguje od roku 1994, no za viac než tri desaťročia nepostavila ani jedno lietadlo. Pravidelne zverejňuje nové koncepty a vizualizácie, no žiadny z nich neprekročil fázu prototypu.
Firma sa označuje za „clean-sheet“ dizajnérske štúdio a podľa dostupných údajov zamestnáva približne 25 ľudí. Ročné príjmy sa odhadujú na zhruba tri milióny dolárov, čo je v porovnaní s obrannými gigantmi zanedbateľná suma.
Zdroje blízke obrannému priemyslu preto označujú projekty Stavatti za vaporware, teda produkty, ktoré existujú najmä na prezentáciách a v investičných prospektoch. Ani samotné námorníctvo USA zatiaľ nepotvrdilo, že by SM-39 oficiálne prihlásilo do programu F/A-XX. To však automaticky neznamená, že koncept nemá žiadnu hodnotu. História letectva pozná prípady, keď odvážne návrhy inšpirovali neskoršie reálne riešenia.
Ako hovoria vojenskí analytici, „na papieri SM-39 poráža konkurenciu bez námahy“. Papier však v obrannom priemysle nestačí. Kým Boeing a Northrop Grumman stavajú na desaťročiach skúseností, testovacích programoch a existujúcich výrobných linkách, Stavatti ponúka najmä víziu. Tá môže zaujať, provokovať a rozvíriť diskusiu o budúcnosti palubného letectva. Či však prekročí hranicu medzi nápadom a skutočným lietadlom, zostáva otvorenou otázkou.
