Americká armáda spojila raketomety, vrtuľníky aj veliteľstvá do jednej siete. Takto chce útočiť rýchlejšie než protivník zareaguje
Americká armáda počas cvičenia Balikatan otestovala systém NGC2, ktorý prepája senzory, raketomety, vrtuľníky aj veliteľstvá do jednej siete a skracuje čas od odhalenia cieľa po útok.
Americká armáda počas cvičenia Balikatan 2026 otestovala systém, ktorý výrazne zrýchli koordináciu útokov na modernom bojisku. Spoločnosť Lockheed Martin tam predviedla prototyp platformy NGC2, ktorá spojila senzory, raketové systémy, vrtuľníky aj veliteľské centrá do jednej spoločnej siete. Výsledok tak predstavoval akýsi vojenský „internet bojiska“, kde všetci videli rovnaké údaje prakticky v reálnom čase.
Test prebehol počas spoločného americko-filipínskeho cvičenia Balikatan v oblasti Indo-Pacifiku. Do akcie sa zapojili americké jednotky z Havaja, Filipín aj pevninskej časti USA. Armáda chcela preveriť, ako rýchlo dokáže systém preniesť informácie od senzora až po samotný útok, lebo práve tu vzniká jeden z najväčších problémov modernej vojny. Dron alebo radar síce objaví cieľ, no medzi identifikáciou a útokom často uplynie priveľa času. Medzitým sa protivník presunie alebo ukryje.
Nový systém NGC2 preto spojil rôzne zdroje dát do jednej platformy a výrazne skrátil takzvaný „sensor-to-shooter“ proces, teda čas medzi objavením cieľa a výstrelom.
Nový systém umožňuje okamžitú reakciu na nepriateľa
Počas cvičenia systém prepájal údaje z Filipín s veliteľstvami na Havaji aj v kontinentálnych Spojených štátoch. Vojaci tak sledovali jednotný obraz bojiska aj napriek obrovským vzdialenostiam. Dôležitú úlohu zohral cloudový systém, ktorý zabezpečil prenos dát naprieč celým regiónom. Američania zároveň preverili koordináciu paľby v komplikovanom prostredí.
Do ostrých ukážok sa zapojili vrtuľníky Apache, húfnice, mínomety aj raketomety HIMARS. NGC2 priebežne zaznamenával priebeh útokov a zobrazoval výsledky v reálnom čase vrátane odhadov poškodenia cieľov. Jedna z najzaujímavejších funkcií sa týkala riadenia vzdušného priestoru. Moderné bojisko dnes totiž často predstavuje chaos plný dronov, lietadiel, rakiet a delostreleckej paľby.
Neprehliadni
Ak armáda nezladí pohyb všetkých jednotiek, hrozia kolízie alebo dokonca zásahy vlastných síl. NGC2 preto zlúčil radarové dáta, GPS informácie aj letové trasy do jednej obrazovky. Piloti aj pozemné jednotky tak okamžite videli bezpečné koridory pre streľbu. Systém dokonca poskytoval okamžité upozornenia typu „safe-to-fire“, teda informáciu, či môže jednotka bezpečne otvoriť paľbu bez ohrozenia spojencov.
Významnú úlohu zohrala aj spolupráca spojencov. Filipínske a americké jednotky fungovali počas testu prakticky ako jeden systém. Zdieľali údaje o cieľoch, koordinovali paľbu a pracovali s rovnakým operačným obrazom. Práve interoperabilita dnes patrí medzi hlavné priority americkej armády v Indo-Pacifiku. Washington totiž počíta s možným konfliktom, kde budú musieť americké, japonské, filipínske či austrálske jednotky reagovať spoločne a veľmi rýchlo.
„Počas Balikatanu rozhodla schopnosť integrácie medzi armádnymi jednotkami, spoločnými silami a partnermi v Indo-Pacifiku,“ povedala viceprezidentka spoločnosti Lockheed Martin Chandra Marshall: „Práve schopnosť fungovať bez problémov v rámci koalície robí z prototypu NGC2 reálny systém.“
NGC2 však nevznikol iba v dielňach Lockheed Martinu. Na projekte spolupracujú aj ďalšie firmy vrátane Amazon Web Services, Raft, Lyntris či Rune. Každá z nich dodáva špecifické technológie pre spracovanie dát, cloudové služby alebo zdieľanie informácií medzi jednotkami. Americká armáda pritom podobné systémy považuje za kľúčové hlavne pre možný konflikt v Pacifiku. Región totiž tvorí obrovské bojisko rozprestierajúce sa cez tisíce kilometrov oceánu.
Reakcie sa zrýchľujú, neprepojené systémy vytvárajú oneskorenie, ktoré môže byť smrtiace
Klasické spôsoby velenia tam často nestačia, pretože jednotky potrebujú reagovať prakticky okamžite. Práve preto armáda skúša vytvoriť systém, ktorý spojí satelity, drony, radary, raketomety aj veliteľstvá do jednej digitálnej siete. Cieľ zostáva jednoduchý: nájsť protivníka, zdieľať údaje a zasiahnuť cieľ skôr, než protivník zareaguje.
Balikatan zároveň nepredstavoval finálny test. Projekt Lightning Surge, pod ktorý NGC2 patrí, bude pokračovať ďalšími cvičeniami. Každá nová verzia systému dostane nové funkcie podľa pripomienok vojakov z terénu. Ďalšie cvičenie Lightning Surge 4 sa zameria hlavne na logistiku. Armáda chce preveriť, ako rýchlo dokáže systém koordinovať zásobovanie, presuny techniky a podporu jednotiek počas veľkého konfliktu. Práve logistika totiž často rozhodne o tom, ktorá armáda vydrží v boji dlhšie.
