Američania chcú späť obrovské bojové lode. Lode Trump class majú prežiť útoky, ktorým dnešné plavidlá neodolajú
USA zvažujú návrat obrovských bojových lodí Trump class. Nový koncept má preraziť čínske obranné zóny, prežiť zásahy rakiet a zmeniť námornú doktrínu.
Keby niekto tvrdil, že sa Spojené štáty začnú opäť zaujímať o výstavbu klasických bojových lodí, asi by ho považovali za blázna. Ešte donedávna sa totiž zdalo, že éra oceľových kolosov sa definitívne skončila s druhou svetovou vojnou.
Dnes sa však vo vojenských námorných kruhoch aj medzi analytikmi opäť hovorí o veľkých hladinových plavidlách. Konkrétne o moderných bojových lodiach, ktoré by mohli niesť označenie „Trump-class“. Tento názov znie provokatívne a sebestredne, no ešte zaujímavejšia je myšlienka, ktorú predstavuje. Má ísť o návrat k idei, že surová sila a odolnosť môžu byť rovnako dôležité ako technická sofistikovanosť. Na tému upozornil portál New Atlas.
Americké námorníctvo sa dnes spolieha najmä na lietadlové lode a torpédoborce triedy Arleigh Burke. Tie tvoria chrbticu flotily, no zároveň čoraz jasnejšie ukazujú svoje limity. Tieto lode síce disponujú obrovskou palebnou silou, no ich konštrukcia je navrhnutá skôr na obranu a vyhýbanie sa zásahom než na to, aby prežili priamy úder. Ide o technologické zázraky, no zároveň aj o akési „sklenené kladivá“. Mocné útočné platformy, ktoré by len ťažko zniesli zásah modernou protilodnou raketou.
Práve tu vstupuje na scénu koncept „Trump-class“. Myšlienka sa opiera o odkaz starých bojových lodí, no využíva technológie 21. storočia. Tieto plavidlá by už neboli obyčajnými plávajúcimi delostreleckými pevnosťami, ale plne digitalizovanými bojovými systémami, potenciálne s jadrovým pohonom. Ich najväčšou zbraňou by pritom nemali byť len kanóny, ale aj schopnosť prežiť.
Zatiaľ ide len o koncept
Pancierovanie by netvorila homogénna vrstva ocele, ale viacvrstvová kombinácia kompozitov, keramických vložiek a reaktívnych materiálov, ktoré by rozkladali energiu výbuchu a zabraňovali prierazu trupu. Každý kľúčový systém, od radarových uzlov až po rozvod energie, by bol duplikovaný a umiestnený do samostatných modulov. Aj po ťažkom zásahu by tak mohla loď pokračovať v boji, namiesto toho, aby sa stala neovládateľnou a skončila na dne mora či oceánu.
Neprehliadni
Nemenej revolučný by bol aj arzenál. Trump-class by podľa návrhov niesla elektromagnetické delá (railguny), ktorých projektily by dokázali letieť niekoľkonásobnou rýchlosťou zvuku a zasahovať ciele vzdialené viac než 150 kilometrov. K tomu by sa pridala sieť laserových systémov (HEL), ktoré by chránili loď pred dronmi a raketami. Jeden výstrel z laseru by stál len toľko, koľko stojí vyrobená energia. To je dramaticky lacnejšia alternatíva k miliónovým raketám protivzdušnej obrany. A aby toho nebolo málo, trup by disponoval desiatkami vertikálnych odpaľovacích šácht. Tie by mali byť schopné niesť široký mix zbraní, od klasických rakiet až po hypersonické strely.
Najväčší dôvod, prečo o takomto projekte USA vôbec uvažujú, sa však nachádza tisíce kilometrov od amerických brehov. Čína v Juhočínskom mori buduje rozsiahle A2/AD zóny. Ide o priestory, do ktorých sa americké lietadlové lode obávajú vstúpiť. Každý pokus o priblíženie by mohol znamenať katastrofu. Nová bojová loď by však mohla tieto zóny priamo narušiť, preraziť obranu, eliminovať pobrežné batérie a otvoriť priestor pre zvyšok flotily. To by znamenalo zásadnú zmenu doterajšej doktríny, ktorá je založená skôr na vyhýbaní sa riziku než na priamom útoku.
Vybudovanie flotily bojových lodí by stálo miliardy dolárov
Otázkou zostáva, či si USA môžu takúto „hračku“ vôbec dovoliť. Cena jednej lode by sa mohla vyšplhať na niekoľko miliárd dolárov. Z pohľadu niektorých stratégov ide o nezmysel, keďže za rovnaké peniaze by sa dali vyrobiť stovky autonómnych dronov alebo niekoľko ponoriek. Zástancovia však tvrdia, že ide o návrat k myšlienke „mier prostredníctvom sily“, ktorú kedysi symbolizovali jadrové zbrane. Nejde len o zbraň, ale o jasné vyhlásenie moci.
Ak by sa projekt Trump-class skutočne stal realitou, mohlo by ísť o najväčšiu zmenu v americkej námornej stratégii za posledné roky. Len budúcnosť ukáže, či sa svet opäť dožije obrovských oceľových gigantov, alebo či tieto plány zostanú len na papieri.
