Ako mohol vzniknúť život z neživej hmoty? Výskumníci hovoria, že to bolo zložitejšie, než sme si mysleli
Výskumníci hovoria, že je maximálne nepravdepodobné, aby život vznikol náhodou z neživých vecí.
Ako život na našej planéte vznikol? To je jedna z najväčších otvorených otázok vedy, ktorú sa pokúsili zodpovedať autori novej štúdie. Vo svojej práci sa pozreli na proces, ktorý sa nazýva abiogenéza. Ide o proces vzniku života, z anorganických látok, ktoré sa stávajú organickými.
Ako informuje portál Universe Today, nová štúdia sa zameriava na to, aké zložité je vyskladanie štruktúrovanej biologickej informácie za prebiotických podmienok. Jednoduchšie povedané, výskumníci skúmali zložitosť vzniku prvej bunky za podmienok, ktoré prevládali na mladej Zemi.
Autori štúdie aplikovali na svoj výskum informačnú teóriu a rôzne komplexné algoritmy, ktoré pomohli výskumníkom pochopiť, aké nepravdepodobné a náročné bolo vytvoriť prvú živú bunku, ktorá sa nazýva protobunka. Táto prvá bunka sa musela spontánne poskladať z rôznych chemických stavebných kameňov.
Náhoda to pravdepodobne nebola
Výskum naznačuje, že vznik života na Zemi s najväčšou pravdepodobnosťou nemôže byť len dielom náhody a prirodzených chemických procesov. Je totiž extrémne nepravdepodobné, aby takouto cestou život na Zemi vznikol za celé obdobie existencie planéty, teda približne 4,5-miliárd rokov.
“Všetky sústavy, či už hovoríme o vesmíre, Slnečnej sústave alebo Zemi, majú tendenciu stávať sa skôr neusporiadané, než organizované. To predstavuje obrovské problémy pre formáciu mimoriadne organizovaných štruktúr, ktoré sú potrebné pre vznik života,” hovoria autori výskumu.
Neznamená to ale, že vznik života na Zemi je nemožný. Autori ale dodávajú, že naše poznatky o tom, ako život vznikol, nemusia byť úplne kompletné. Ani dnes totiž nemáme presné odpovede na to, ako mohol život vzniknúť z neživého materiálu. Výskumníci sa vo svojej práci pokúšali udržať čo najpresnejšie poznatky, no priznávajú, že takzvaná panspermia môže byť vhodným alternatívnym modelom pre vysvetlenie vzniku života na Zemi.
Neprehliadni
Panspermia je model, ktorý hovorí, že sa na našu planétu dostali potrebné organické látky cez kométu, ktorá sa s našou planétou zrazila. Táto kométa priniesla zárodky organických látok, ktoré sa vo vhodnom prostredí Zeme ďalej rozvíjali.
Tento výskum však nevyvracia možnosť, že život na Zemi vznikol prirodzene. Namiesto toho kvantifikuje matematické výzvy s tým spojené a naznačuje, že možno budeme musieť objaviť nové fyzikálne princípy alebo mechanizmy, ktoré by mohli prekonať tieto informačné bariéry. Táto práca predstavuje dôležitý krok k tomu, aby sa štúdium vzniku života stalo matematicky prísnejším.
Ako mohol vzniknúť život na Zemi?
Téme vzniku života na našej planéte sa venovala aj nedávna štúdia. Tá tvrdí, že urea, ktorá sa využíva ako hnojivo, ako prídavná látka do palív, alebo pri výrobe výbušnín, môže predstavovať jeden zo základných stavebných kameňov života a v rámci novej štúdie výskumníci zistili, ako môže vznikať spontánnym spôsobom.
Za výskumom stoja výskumníci z ETH Zurich. Vysvetľujú, že keď chceme z čpavku a CO2 vyrobiť ureu, vyžaduje sa na to buď vysoký tlak, teploty alebo chemické katalyzátory. Enzýmy ale dokážu rovnakú reakciu vytvoriť v ľudskom a živočíšnom tele. V živočíchoch táto reakcia odstraňuje toxický čpavok. Urea je jednoduchou molekulou. Tá obsahuje aj dusík a uhlík a autori štúdie predpokladajú, že tento prvok existoval na ešte neobývanej mladej Zemi.
Viacerí výskumníci vnímajú ureu ako prekurzor ku komplexným biomolekulám. V rámci novej štúdie preto hľadali autori spôsob, ako by sa mohla táto látka vytvoriť na Zemi, ktorá sa diametrálne líšila od planéty, ktorú obývame dnes. Práca odhaľuje jeden spôsob, ako by mohla urea vzniknúť spontánne. V rámci výskumu študovali vedci drobné kvapôčky vody, napríklad také, ktoré vznikajú v jemnej hmle alebo v morskom vodnom poprašku. Ak chceš vedieť viac, do pozornosti dávame tento článok.
