Zem je ako maják pre mimozemšťanov. Nevedomky pozývame mimozemšťanov na návštevu
Naša planéta už desiatky rokov nevedomky vysiela silné radarové signály do vesmíru, ktoré môžu zachytiť aj vzdialené mimozemské civilizácie. Sme teda skôr kozmickým majákom než tichým pozorovateľom.
Ak si dúfal, že pre mimozemské civilizácie zostaneme „neviditeľní“, je to pravdepodobne už márne. Nedávny výskum Kráľovskej astronomickej spoločnosti totiž naznačuje, že naše radarové systémy vysielajú signály do vesmíru, ktoré by mohli zachytiť aj vzdialené civilizácie, samozrejme, ak nie sme sami. Jednoducho povedané, naša existencia je pre nich už dávno známa. Zdá sa, že namiesto skrytej civilizácie sme sa neúmyselne premenili na kozmický maják.
Vo vedeckých kruhoch zaoberajúcich sa hľadaním mimozemskej inteligencie (SETI) sa už pomerne dlho diskutuje o tom, či by sme mali aktívne vysielať rádiové správy do vesmíru alebo radšej zostať ticho, aby sme sa vyhli potenciálne nežiaducemu kontaktu. Táto debata prebieha od študentských debát až po významné vedecké konferencie, je však vo svojej podstate úplne bezpredmetná. Ukázalo sa totiž, že naša planéta už približne 75 rokov „kričí“ svoju prítomnosť do kozmu. Sme ako hluční susedia, ktorí si neuvedomujú, že ich je počuť na svetlené roky ďaleko.
O našej existencii dávame vedieť už desaťročia
Tím pod vedením Ramira Saidea z Manchesterskej univerzity vytvoril model simulujúci radarové prenosy z rôznych zdrojov –> civilných letísk ako Heathrow, Gatwick a medzinárodné letisko JFK, ale aj z vojenských radarových systémov.
Následne vypočítali, ako by tento radarový podpis vyzeral pri pozorovaní zo šiestich blízkych hviezd, vrátane Barnardovej hviezdy, HD 48948, HD 40307, AU Microscopii, HD 216520 a LHS 475. Cieľom bolo pochopiť, ako ďaleko a s akou intenzitou sa naše signály cestujú vesmírom. Výsledky sú skutočne prekvapivé a menia pohľad na potenciálny kontakt s mimozemšťanmi.
Pokiaľ ide o vysokovýkonné a smerové radarové signály, tak „veselo kričíme“ naokolo, že sme tu. Tento stav sa datuje do počiatkov Studenej vojny v 50. rokoch 20. storočia. Štúdia uvádza, že kombinované civilné radarové signály z našej planéty dosahujú výkon 2×10^16 wattov, zatiaľ čo vojenské systémy pridávajú sústredenejší a smerový signál s výkonom 1×10^14 wattov. Tento obrovský energetický výdaj generuje rádiový podpis, ktorý jednoznačne svedčí o existencii umelej technológie. Predstav si to ako obrovský digitálny podpis, ktorý zanechávame vo vesmíre.
Neprehliadni
Tento „únik“ signálov z leteckej dopravy a obranných systémov Zeme znamená, že sme mimoriadne viditeľní pre každého v okruhu 200 svetelných rokov, kto vlastní rádioteleskop podobný teleskopu Green Bank v Západnej Virgínii. Potom ak zoberieme do úvahy staršie štúdie, ktoré zahŕňali väčšie a výkonnejšie teleskopy, ako napríklad už zaniknuté observatórium Arecibo. Tento dosah sa rozširuje na viac ako 60 000 svetelných rokov. To je vzdialenosť, ktorá pokrýva obrovskú časť našej Galaxie, ale aj priestor mimo nej.
Ako sa nami mimozešťania naložia, keď priletia?
Dôležité je však poznamenať, že nejde o nedávny jav. V prvých desaťročiach 20. storočia bola naša planéta z hľadiska rádiových signálov pomerne tichá. Prvé rádiové systémy mali relatívne nízky výkon a ich detekcia za našou atmosférou bola náročná. Vývoj VHF televízie a mikrovlnného radaru koncom 30. rokov 20. storočia to však zmenil. Následná výstavba radarového systému včasného varovania NORAD DEW Line na detekciu bombardérov a rakiet z Varšavskej zmluvy prichádzajúcich cez severný pól, premenila našu planétu na kozmický maják. Odvtedy už len pridávame na intenzite, však nech to stojí za to, no nie?
„V skutočnosti sa tieto vojenské signály môžu z určitých bodov vo vesmíre javiť až stokrát silnejšie, v závislosti od toho, kde sa pozorovateľ nachádza,“ uviedol Saide. „Naše zistenia naznačujú, že radarové signály, neúmyselne produkované akoukoľvek planétou s pokročilou technológiou a komplexnými leteckými systémami, by mohli slúžiť ako univerzálny znak inteligentného života.“
Tieto signály by tak mohli byť pre mimozemské civilizácie akýmsi „vítajúcim pozdravom“, ktorý svedčí o existencii technologicky vyspelej spoločnosti. Ak by však náhodou priteli, by sa asi veľmi čudovali nad nami, čo sme to za civilizáciu.
Teraz je už neskoro sa zaoberať otázkou, či by sme mali posielať správy, ale skôr, či existuje niekto, kto by ich mohol prijať? Zároveň to otvára aj ďalšiu otázku, ako bude táto správa prijatá. Bude ignorovaná, alebo bude považovaná za pozvanie na pripojenie sa k veľkej galaktickej federácii v mieri a dobrote? Pripojíme sa teda ku Spojenej federácii planét (Star Trek), alebo dopadneme ako v prípade Babylonu 5, prípadne v tom najhoršom ako v Battlestar Galactica?
