Zdá sa, že takmer všetky jazyky dodržiavajú Zipfov zákon a nikto netuší, prečo je tomu tak
Výskumníci odhalili, že každý jazyk na svete nasleduje takzvaný Zipfov zákon a nikto nevie prečo.
Pred približne 80 rokmi si vedec menom George Kingsley Zipf všimol zvláštny aspekt jazyka, ktorý nám hovorí, že najpoužívanejšie slovo v anglickom jazyku, slovo the, sa používa dvakrát častejšie ako druhé najpoužívanejšie slovo, trikrát častejšie ako tretie najpoužívanejšie slovo a tak ďalej, prekvapivo dlhý čas. Tento fenomén sa nazýva Zipfov zákon.
Výskumníci v novej štúdii zistili, že Zipfov zákon neplatí len pri angličtine, no prakticky pri akomkoľvek existujúcom jazyku, dokonca aj pri takom, ktorý ešte nebol rozlúštený, informuje IFL Science.
“Nezáleží na tom, či rozprávate anglicky, španielsky, francúzsky, mandarínsky alebo fínsky, frekvencia slova klesá s jeho popularitou. Naša práca odhaľuje mimoriadne fascinujúci aspekt jazyka a zároveň nám možno ponúka aj pohľad na našu ľudskú jedinečnosť. Človek sa rád vidí ako nepredvídateľné stvorenie, ktorého najsilnejšou stránkou je práve slobodná vôľa. Potom ale odhalíme, že prakticky každý existujúci jazyk sa riadi rovnakým zvláštnym pravidlom,” hovoria výskumníci.
Prečo každý jazyk podlieha tomuto pravidlu?
Nová štúdia dokazuje, že Zipfov zákon platí pre prvých 10-miliónov slov pre 30 odlišných jazykov na Wikipédii, medzi ktorými je aj slovenčina. Na začiatku sme naznačili aj to, že tento zákon platí aj pre zatiaľ nerozlúštené jazyky, napríklad Voynichov Manuskript.
“Je zaujímavé zamyslieť sa nad týmto zákonom lepšie. Pozoruhodné je to, že náš jazyk má vôbec vlastnosť, ktorá hovorí, že sa niektoré slová objavujú častejšie ako iné. Bolo by totiž logické očakávať, že všetky slová sa budú v jazyku objavovať rovnako často. Z praxe ale vieme, že to neplatí, no stále ostáva nejasné, prečo naše slová nasledujú tak presné matematické pravidlo, obzvlášť ak toto pravidlo neopisuje akýkoľvek význam slov,” tvrdia výskumníci.
Existuje niekoľko hypotéz, ktoré sa pokúšajú Zipfov zákon vysvetliť. Niektorí vedci predpokladajú, že jazyk a častosť výskytu slov odzrkadľuje schopnosti našej pamäte a náš slovník. Sám Zipf povedal, že jeho zákon môže byť výsledkom pokusu o minimalizovanie našej práce pri vysvetľovaní niečoho. Spravidla chceme, aby nás druhá strana pochopila čo najjasnejšie a najlepšie na prvýkrát. Môžeme teda voliť jednoduchšie slová namiesto tých komplikovaných a neznámych, čo eventuálne vyústi v Zipfov zákon.
Ďalšia hypotéza naznačuje, že sa bežnejšie slová stávajú postupom času populárnejšími, keď sa jazyk šíri a vyvíja sa ďalej. Tým môže vznikať akýsi “efekt snehovej gule”. Ani jedna z hypotéz ale nie je vedeckou komunitou akceptovaná. Zipfov zákon tak naďalej ostáva lingvistickou záhadou.
Neprehliadni
Ak ťa tento zákon zaujal, na internete môžeš nájsť niekoľko distribučných kalkulačiek, napríklad túto. Tie ti povedia, ako často sa v tvojom texte, napríklad školskej práci, objavujú určité slová a či nasleduje Zipfov zákon. Zaujímavosťou je, že napríklad Shakespearov Hamlet taktiež nasleduje tento zákon.
Tajomstvo ľudskej reči
Človek je momentálne jediný žijúci živočích na Zemi, ktorý dokázal pomocou zvukov vytvoriť jazyk a prostredníctvom neho odkomunikovať aj abstraktné myšlienky. Trošku z iného súdka upriamujeme pozornosť na štúdiu, ktorá nás posunula bližšie k tomu, aby sme odhalili začiatky ľudskej reči.
Čoraz viac dôkazov naznačuje, že sa človek s najväčšou pravdepodobnosťou vyvinul v korunách stromov. Nedávna štúdia naznačila, že sa naši predkovia postavili na dve nohy počas lezenia po konároch, nie na zemi, ako sa dlhú dobu predpokladalo. Výskumníci objavili bohatý slovník afrických primátov, ktoré žijú na stromoch rovnako, ako kedysi naši predkovia. Orangutany alebo aj iné druhy opíc majú bohatý repertoár zvukov, ktoré sa podobajú na našu prvú „reč“. Vedci sa štúdiu primátov a ich komunikácie venovali pomerne dlhú dobu. Už niekoľko desaťročí sa pokúšajú nájsť odpoveď na to, ako sa mohol vyvinúť jazyk našich prvých predkov. Viac sa o tom dočítaš v tomto článku.
