Môže vzniknúť závislosť od pornografie? Veda ukazuje, že hranica nie je vždy jasná
Pornografia je aj dnes mimoriadne citlivou témou, ktorej sa však dostáva patričná vedecká pozornosť. Otázkou je, či môže jej sledovanie viesť k závislosti alebo nie.
Pornografia patrí medzi témy, o ktorých sa veľa ľudí rozpráva len veľmi nerado. Napriek tomu ide o obsah, s ktorým sa stretáva obrovské množstvo ľudí. Pre väčšinu predstavuje príležitostné sledovanie porna bežnú súčasť života, no u menšej skupiny sa môže zmeniť na problém, ktorý zasiahne prácu, vzťahy aj psychické zdravie, informuje The Conversation.
Otázka, či pornografia vytvára závislosť podobnú alkoholu alebo hazardným hrám, rozdeľuje odborníkov už niekoľko rokov. Najnovšie výskumy ukazujú, že odpoveď nie je taká jednoduchá, ako sa môže na prvý pohľad zdať.
Kedy sa z bežného sledovania stane problém?
Samotné sledovanie pornografie ešte neznamená, že človek trpí závislosťou. Odborníci dnes oveľa častejšie používajú pojem problematické používanie pornografie. Ide o stav, keď človek opakovane nedokáže obmedziť sledovanie porna napriek tomu, že mu prináša negatívne následky.
Môže zanedbať prácu, školu, partnera alebo iné každodenné povinnosti. Výskumy odhadujú, že s podobnými problémami zápasí približne 3 až 15 percent používateľov. Častejšie sa objavujú u mužov, no nevyhýbajú sa ani ženám.
Dôležité pritom je odlíšiť časté sledovanie od skutočného problému. Nie každý človek, ktorý porno sleduje pravidelne, automaticky stráca nad svojím správaním kontrolu.
Neprehliadni
Prečo niektorí ľudia stratia kontrolu?
Vedci upozorňujú, že za problematickým používaním nestojí jediná príčina, zvyčajne ide o kombináciu viacerých faktorov. Vyššie riziko sa objavuje napríklad u ľudí s ADHD, depresiou alebo úzkostnými poruchami. Úlohu zohráva aj impulzivita, slabšia schopnosť ovládať vlastné správanie či silná túžba po nových podnetoch.
Svoje miesto majú aj spoločenské okolnosti. Samota, nespokojnosť vo vzťahu alebo nedostatok emocionálnej podpory môžu zvýšiť pravdepodobnosť, že človek začne využívať pornografiu ako spôsob úniku od každodenných problémov. Takéto správanie potom ľahko vytvorí začarovaný kruh. Človek trávi sledovaním čoraz viac času, zanedbá povinnosti alebo vzťahy a následné pocity stresu či osamelosti ho opäť privedú k pornografii.
Výskumníci rozlišujú viacero foriem problematického používania pornografie. Niektorí ľudia pociťujú silné nutkanie, ktorému len ťažko odolajú. Iní konajú impulzívne a porno si pustia bez premýšľania nad následkami, napríklad počas pracovného času. Ďalšia skupina využíva pornografiu najmä ako spôsob zvládania nepríjemných emócií. Siahne po nej pri strese, nude alebo pocite osamelosti.
Existujú aj prípady, ktoré pripomínajú klasickú závislosť. Človek pociťuje silnú túžbu po sledovaní a postupne vyhľadáva čoraz extrémnejší obsah, pretože bežné videá už neprinášajú rovnaký účinok.
Je to teda závislosť alebo nie?
Práve tu sa názory odborníkov rozchádzajú. V súčasnosti problematické používanie pornografie nepatrí medzi oficiálne uznané závislosti. Svetová zdravotnícka organizácia ani Americká psychiatrická asociácia ho nezaradili medzi poruchy závislostí. Svetová zdravotnícka organizácia však uznáva diagnózu kompulzívna porucha sexuálneho správania, do ktorej môže problematické sledovanie porna patriť.
Autori rozsiahleho medzinárodného prehľadu upozorňujú, že v niektorých prípadoch funguje problematické používanie pornografie veľmi podobne ako závislosť. To však ešte automaticky neznamená, že každý človek s týmto problémom spĺňa rovnaké kritériá ako pri závislosti od alkoholu či drog.
Moderné pornografické stránky využívajú mechanizmy, ktoré používateľovi neustále ponúkajú ďalšie videá. Stačí niekoľko kliknutí a človek sa dostane k novému obsahu bez akéhokoľvek čakania. Niektorí používatelia pritom rýchlo prepínajú medzi desiatkami videí počas jednej návštevy stránky. Práve neustála novosť patrí podľa viacerých výskumov medzi faktory, ktoré môžu podporiť rozvoj problematického správania.
Vedci zároveň upozorňujú, že podobné mechanizmy využívajú aj sociálne siete či niektoré online hry. Tie rovnako pracujú s odmeňovacím systémom mozgu a motivujú používateľa pokračovať v aktivite. Samotná aktivácia odmeňovacích centier však ešte nedokazuje existenciu závislosti. Rovnaké oblasti mozgu reagujú napríklad aj pri jedle alebo pití vody.
Niektorí ľudia sa považujú za závislých, aj keď nimi nemusia byť
Výskumy priniesli ešte jedno zaujímavé zistenie. Časť ľudí sa označuje za závislých od pornografie napriek tomu, že ju sledujú len príležitostne a ich správanie nespôsobuje výrazné problémy. Dôvodom býva takzvaný morálny konflikt. Človek považuje pornografiu za neprijateľnú z náboženských alebo osobných dôvodov, no napriek tomu ju občas sleduje. Následne pociťuje silné výčitky svedomia a nadobudne presvedčenie, že trpí závislosťou.
Práve preto odborníci zdôrazňujú, že samotný pocit závislosti nestačí na stanovenie diagnózy.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak pornografia začne výrazne zasahovať do práce, štúdia, partnerského života alebo psychického zdravia, odborníci odporúčajú vyhľadať psychológa alebo sexuológa. Najskôr je totiž potrebné zistiť, čo za problémom skutočne stojí.
U niekoho pôjde o impulzívne správanie, u iného o depresiu, úzkosť alebo inú psychickú ťažkosť. Až následne možno zvoliť vhodný spôsob pomoci, napríklad kognitívno-behaviorálnu terapiu alebo inú overenú liečbu. Výskum v tejto oblasti pritom pokračuje veľmi rýchlym tempom.
„Je potrebná opatrnosť pri označovaní problematického používania pornografie za závislosť,“ upozorňujú autori viacerých odborných prác.
Súčasné dôkazy naznačujú, že u časti ľudí môže tento problém pripomínať závislostné správanie, no odborná diskusia zatiaľ neskončila.
