Z vesmíru prichádzajú záhadné signály, ktoré vedci roky nechápali. Teraz možno našli svoju „Rosettskú dosku“
Záhadné rádiové signály z vesmíru môžu mať konečne vysvetlenie. Objekt ASKAP J1745 ukázal, že za nimi môže stáť dvojica hviezd s bielym trpaslíkom.
Astronómovia už niekoľko rokov zachytávajú zvláštne rádiové signály prichádzajúce z hlbín vesmíru. Nejde o klasické pulzary, nepatria ani medzi známe typy hviezdnych objektov a ich správanie dlho nedávalo zmysel. Signály sa opakujú v nezvyčajne dlhých intervaloch, niekedy po desiatkach minút, inokedy až po hodinách.
Vedci ich označili ako objekty produkujúce opakované rádiové záblesky s veľmi dlhou periódou. Napriek rokom výskumu poznali astronómovia iba približne tucet takýchto zdrojov a väčšina z nich zostávala záhadou. Teraz však prišiel objav, ktorý môže výrazne pomôcť pri riešení celého problému, informuje portál The Conversation.
Medzinárodný tím výskumníkov totiž identifikoval nový objekt s označením ASKAP J1745. Na rozdiel od väčšiny podobných zdrojov sa im podarilo nielen zachytiť jeho rádiové signály, ale aj röntgenové záblesky a pozorovania vo viditeľnom svetle. Práve táto kombinácia poskytla vedcom doposiaľ najkomplexnejší pohľad na jeden z najzáhadnejších fenoménov modernej astronómie.
Signály mátali vedcov celé roky
Prvé objekty tohto typu objavili astronómovia pomerne náhodne počas mapovania oblohy pomocou rádioteleskopov. Spočiatku predpokladali, že ide o pomaly rotujúce pulzary. Pulzary predstavujú extrémne husté pozostatky masívnych hviezd, ktoré po výbuchu supernovy pokračujú v rotácii a vysielajú pravidelné impulzy žiarenia. Zároveň ale pri týchto výskumoch narazili aj na dôležitý problém.
Bežný pulzar vyšle impulz každých niekoľko sekúnd. Nové zdroje vyslali záblesk napríklad raz za 20 minút alebo ešte zriedkavejšie. Podľa súčasných modelov by také pomalé objekty už nemali produkovať rádiové signály. Astronómovia preto začali hľadať alternatívne vysvetlenia.
Neprehliadni
Pozornosť sa presunula k bielym trpaslíkom, teda pozostatkom menších hviezd, ktoré po vyčerpaní jadrového paliva nezanikli explóziou, ale zmenili sa na extrémne husté a postupne chladnúce objekty.
Kľúč ukrývala dvojica hviezd
Nový objekt ASKAP J1745 objavil austrálsky rádioteleskop ASKAP. Podrobnejšie pozorovania odhalili, že nejde o osamelú hviezdu. V skutočnosti tvoria systém dve hviezdy obiehajúce veľmi blízko pri sebe. Jednu z nich predstavuje biely trpaslík a druhú menšia sprievodná hviezda.
Hviezdy sú tak blízko pri sebe, že gravitácia bieleho trpaslíka doslova vysáva materiál zo susednej hviezdy. Astronómovia označujú takéto systémy ako kataklizmatické premenné hviezdy.
Práve tento detail zohral pri interpretácii zvláštnych signálov kľúčovú úlohu. Výskumníci totiž po prvýkrát zaznamenali, že rádiové aj röntgenové záblesky prichádzajú presne v súlade s obežnou dráhou oboch hviezd.
„Po prvýkrát sme spojili rádiové, röntgenové a optické pozorovania a zistili sme, že ASKAP J1745 vytvára rádiové aj röntgenové záblesky pri každom obehu dvoch hviezd,“ píšu autori štúdie.
Röntgenové žiarenie vzniká, keď materiál odtrhnutý zo sprievodnej hviezdy padá smerom k bielemu trpaslíkovi. Počas pádu sa extrémne zahrieva a vyžaruje energiu vo forme röntgenového žiarenia. Pôvod rádiových zábleskov si však astronómovia dlho nevedeli vysvetliť, no najnovšie pozorovania ponúkli informácie, ktoré by mohli rádiové záblesky pomôcť vysvetliť.
Vedci zistili, že obe hviezdy disponujú mimoriadne silnými magnetickými poľami. Odhadujú, že ich intenzita prevyšuje magnetické pole lekárskeho MRI prístroja tisícnásobne. Keď sa nabité častice presúvajú medzi hviezdami a vstupujú do týchto magnetických polí, vznikajú podmienky vhodné na tvorbu silných rádiových impulzov.
Práve kombinácia magnetických polí a toku materiálu medzi hviezdami pravdepodobne stojí za záhadnými signálmi, ktoré astronómovia roky zachytávali.
Vedci prirovnávajú objekt ASKAP J1745 k vesmírnej Rosettskej doske
Výskumníci prirovnali význam objektu ASKAP J1745 k slávnej Rosettskej doske. Tá umožnila vedcom rozlúštiť staroegyptské hieroglyfy vďaka tomu, že rovnaký text niesla v niekoľkých rôznych zápisoch. Podobnú úlohu môže podľa astronómov zohrať aj nový vesmírny objekt.
„ASKAP J1745 sa môže stať kľúčom k rozlúšteniu pôvodu ďalších dlhoperiodických rádiových tranzientov,“ hovoria autori.
Doteraz totiž pri väčšine podobných zdrojov chýbali údaje z iných častí elektromagnetického spektra. Vedci videli iba rádiové signály a museli hádať, čo ich vytvára. ASKAP J1745 ponúkol oveľa viac stôp. Astronómovia získali dáta z rádiových teleskopov, röntgenových observatórií aj klasických optických prístrojov.
Vďaka tomu dostali zatiaľ najpresvedčivejšie vysvetlenie jedného z najzvláštnejších typov signálov, ktoré v našej Galaxii objavili.
Objav zároveň otvoril ďalšiu oblasť výskumu. Systémy podobné ASKAP J1745 totiž poskytujú jedinečné podmienky na skúmanie magnetických polí, pohybu nabitých častíc a ďalších extrémnych fyzikálnych javov, ktoré sa v laboratóriách na Zemi nedajú jednoducho napodobniť. Odpovede na niektoré otázky tak už vedci získali, no pri ďalších sa výskum pravdepodobne ešte len rozbehne.
