Vystavenie pesticídom vedci spojili so 150 % vyšším rizikom rakoviny. Nová štúdia ukazuje, čo môžu robiť s bunkami
Zmesi pesticídov môžu podľa novej štúdie narúšať fungovanie buniek a zvyšovať riziko rakoviny. Vedci ukázali, prečo nemusí stačiť testovať každú látku samostatne.
Možno si nad tým ešte nepremýšľal, ale každý deň prichádzaš do kontaktu s desiatkami rôznych pesticídov. Sú v jedlách, ktoré ješ, vo vode, ktorú piješ, a môžu sa nachádzať aj v prostredí, v ktorom žiješ. Nová štúdia z Peru ukazuje, že tento kokteil chemikálií môže v tele spúšťať procesy, ktoré zvyšujú riziko rakoviny, aj keď žiadny zo skúmaných pesticídov nie je oficiálne zaradený medzi známe ľudské karcinogény.
Vedci spojili mapy pesticídov s dátami od viac ako 150-tisíc pacientov
Výskumníci z Institut Pasteur a ďalších inštitúcií si pre svoj výskum vybrali Peru, krajinu s intenzívnym poľnohospodárstvom, veľkými sociálnymi rozdielmi a rastúcim problémom s rakovinou. Počas šiestich rokov mapovali, ako sa 31 rôznych pesticídov šíri v prostredí po celej krajine. Následne tieto mapy porovnali s údajmi o viac ako 150-tisíc pacientoch s rakovinou, ktorí boli diagnostikovaní medzi rokmi 2007 až 2020.
Výsledok bol znepokojivý. V oblastiach s najvyššou environmentálnou záťažou pesticídmi bolo riziko vzniku niektorých typov rakoviny v priemere o 150 percent vyššie. Jorge Honles z Univerzity v Toulouse vysvetľuje, že kľúčové bolo najskôr pochopiť, kde sa pesticídy v krajine hromadia a kam sa môžu šíriť.
„Najskôr sme modelovali, ako sa pesticídy šíria v prostredí počas šiestich rokov, od roku 2014 do roku 2019. Vďaka tomu sme mohli vytvoriť detailnú mapu a určiť oblasti, kde bolo riziko vystavenia pesticídom najvyššie,“ vysvetľuje Jorge Honles z Univerzity v Toulouse.
Problém nie je jeden pesticíd, ale celý chemický kokteil
To, čo robí túto štúdiu výnimočnou, je fakt, že sa nezamerala na jeden konkrétny pesticíd, ale na ich zmesi, teda presne na to, ako sa s nimi ľudia stretávajú v reálnom živote. Pôvodné komunity a roľníci v Peru boli podľa výskumníkov vystavení v priemere 12 rôznym pesticídom súčasne, pričom išlo o látky zachytené vo vysokých koncentráciách.
Problém je, že zatiaľ čo každý z týchto pesticídov môže pri samostatnom hodnotení vyzerať ako prijateľne bezpečný, ich kombinácia vytvára úplne iný obraz. Agentúra IARC, ktorá patrí pod Svetovú zdravotnícku organizáciu, síce žiadny z týchto 31 skúmaných pesticídov nezaradila medzi známe karcinogény pre ľudí, no ich spoločné pôsobenie môže podľa autorov narúšať procesy, ktoré sú pre zdravé fungovanie buniek kľúčové.
Neprehliadni
Najväčší nápor pesticídov schytáva pečeň
Vedci sa nepozerali len na to, kde sa pesticídy v prostredí hromadia. Zaujímalo ich aj to, či po nich možno nájsť stopu priamo v biológii človeka. A práve tu začína byť štúdia zaujímavá. Výskumníci totiž našli zmeny, ktoré naznačujú, že dlhodobé vystavenie zmesiam pesticídov môže ovplyvňovať spôsob, akým bunky fungujú ešte predtým, než sa rozvinie samotné ochorenie.
„Je to prvýkrát, čo sa nám podarilo v národnom meradle prepojiť vystavenie pesticídom s biologickými zmenami, ktoré naznačujú zvýšené riziko rakoviny,“ vysvetľuje Stéphane Bertani, molekulárny biológ z francúzskeho výskumného inštitútu IRD.
Najväčšiu pozornosť vedci venovali pečeni. Nie náhodou. Práve pečeň funguje ako hlavný orgán, ktorý spracúva cudzie chemické látky v tele. Ak sa do organizmu dlhodobo dostávajú pesticídy, pečeň patrí medzi prvé miesta, kde sa ich účinok môže prejaviť.
Podľa autorov štúdie nejde o jednoduchý mechanizmus, pri ktorom by pesticídy priamo „rozbili“ DNA. Problém môže byť tichší. Tieto látky môžu narúšať procesy, ktoré pomáhajú bunkám udržať si normálnu funkciu a identitu. Inak povedané, bunka môže postupne strácať časť kontroly nad tým, čím má byť a ako sa má správať.
Rakovina sa nemusí začať náhle, telo sa môže meniť potichu
Najznepokojujúcejšie zistenie štúdie je, že biologické zmeny sa môžu objavovať ešte predtým, ako sa rakovina vôbec rozvinie. Ide o to, čo vedci opisujú ako tiché účinky. Telo sa môže postupne meniť, no človek o tom nemusí mať žiadne viditeľné príznaky.
Tieto zmeny môžu robiť tkanivá zraniteľnejšími voči iným rizikovým faktorom, ako sú infekcie, zápaly alebo environmentálny stres. V prípade Peru autori upozorňujú aj na hepatitídu B. Aj mierna alebo skrytá infekcia, ktorá by sama osebe nemusela viesť k vážnym následkom, sa v oslabenom biologickom prostredí môže stať jedným zo spúšťačov rakoviny pečene.
El Niño môže pesticídy rozniesť ešte ďalej
Vedci si všimli aj súvislosť s počasím. Extrémne klimatické javy, ako je El Niño, môžu situáciu ešte zhoršiť. Menia spôsob používania pesticídov a ovplyvňujú aj to, ako sa tieto látky šíria v prostredí.
S postupujúcim globálnym otepľovaním sa tieto výkyvy môžu zintenzívňovať. To znamená ešte väčšiu záťaž pre komunity, ktoré už dnes žijú v oblastiach s vysokým vystavením pesticídom.
Problém je v tom, že pesticídy sa netestujú tak, ako pôsobia v realite
Štúdia odhaľuje základný problém súčasného prístupu k bezpečnosti pesticídov. Regulačné orgány testujú chemikálie jednotlivo a stanovujú prahy, ktoré považujú za bezpečné. Lenže reálny svet takto nefunguje. Ľudia môžu byť vystavení viacerým pesticídom naraz, v rôznych koncentráciách a v rôznych kombináciách.
Výsledky naznačujú, že aj keď sú jednotlivé pesticídy pod bezpečnými limitmi, ich spoločné pôsobenie môže narušiť transkripčné programy, ktoré udržiavajú bunky v zdravom stave. Jednoducho povedané, bunky môžu začať „zabúdať“, čím majú byť, a tým sa stávajú zraniteľnejšími voči ďalším rizikovým faktorom.
Najviac ohrozené sú vidiecke komunity pri intenzívnom poľnohospodárstve
Najvyššie riziko majú vidiecke komunity, ktoré žijú v oblastiach s intenzívnym poľnohospodárstvom. V Peru ide predovšetkým o pôvodné a roľnícke komunity, ktoré sú zároveň často odkázané na slabšie dostupnú zdravotnú starostlivosť.
Táto nerovnováha ukazuje, ako sa environmentálna degradácia, neudržateľné využívanie pôdy a sociálno-ekonomická marginalizácia spájajú do nebezpečnej kombinácie. Najviac ohrozené sú práve tie komunity, ktoré majú najmenej možností sa chrániť.
Peru môže byť len prvým varovaním
Štúdia síce vznikla v Peru, no problém, na ktorý upozorňuje, sa netýka len jednej krajiny. Pesticídy sa nepoužívajú v izolovanom laboratóriu, ale v skutočnom prostredí, kde sa miešajú, presúvajú vodou, pôdou aj vzduchom a dlhodobo pôsobia na ľudí.
Práca vedcov zároveň naznačuje, že sa nestačí pozerať len na to, či je jedna látka pod bezpečným limitom. Oveľa dôležitejšia môže byť otázka, čo sa deje v tele človeka, ktorý je roky vystavený celej zmesi chemikálií.
