NASA bojuje o život sondy Voyager 1. Legendárnemu stroju, ktorý je vzdialený 25 miliárd kilometrov, dochádza energia
Voyager 1 prišiel o ďalší vedecký prístroj, pretože sonde dochádza energia. NASA pripravuje riskantný manéver Big Bang, ktorý má predĺžiť život legendárnych sond.
Vesmírne sondy Voyager 1 a Voyager 2 sú stroje, ktoré sa dostali najďalej vo vesmíre, ak teda berieme do úvahy objekty vyrobené človekom. Už onedlho to bude päťdesiat rokov, čo je „jednotka“ vo vesmíre. Ide pritom o najdlhšiu vesmírnu misiu v histórii a vedci majú v pláne oba stroje udržať pri živote čo najdlhšie. Akurát je tu „menšia“ komplikácia v podobe energie. Na tému upozornil portál LiveScience.
Obe sondy majú svoj zdroj energie v podobe rádioizotopového termoelektrického generátora. Ten však rok čo rok postupne stráca výkon. Pre vedcov to znamená jediné, postupne vypínať jednotlivé prístroje, aby mohli byť obe sondy stále aktívne.
Voyager 1 aj jeho sesterská sonda Voyager 2 dnes fungujú v extrémnych podmienkach a s minimálnymi energetickými rezervami. Ich zdrojom energie sú rádioizotopové generátory, ktorých výkon každoročne klesá. Aktuálne straty spolu s nedávnymi technickými komplikáciami počas manévru vo februári situáciu ešte viac zhoršili.
Zdroju energie postupne klesá výkon
Najnovším krokom je vypnutie vedeckého prístroja, ktorý desiatky rokov sledoval nabité častice v okolí sondy. Tento experiment patril medzi kľúčové zdroje dát o prostredí ďaleko za hranicami slnečnej sústavy. Rozhodnutie však nebolo dobrovoľné. Spomenutý nedostatok energie si totiž vyžaduje čoraz radikálnejšie zásahy.
Výsledkom je postupné vypínanie systémov. Kým v minulosti mali sondy k dispozícii širokú škálu prístrojov, dnes ich zostalo len minimum. Voyager 1 momentálne pracuje už len s dvoma aktívnymi vedeckými zariadeniami, zatiaľ čo Voyager 2 si zachoval tri. Aj napriek tomu naďalej poskytujú unikátne informácie o oblasti, kde sa stretáva slnečný vietor s medzihviezdnym priestorom.
Neprehliadni
Práve tieto dáta robia z Voyagerov nenahraditeľné nástroje výskumu. Voyager 1 sa stal prvým ľudským výtvorom, ktorý v roku 2012 prekročil hranice slnečnej sústavy. Odvtedy si drží prvenstvo ako najvzdialenejší objekt, aký ľudstvo vyslalo do vesmíru. Jeho „dvojča“ ho nasledovalo o niekoľko rokov neskôr po tom, čo preskúmalo aj vzdialené planéty ako Urán a Neptún.
Napriek ich historickému významu je však budúcnosť oboch sond pomerne neistá. NASA preto pripravuje plán s netradičným názvom „Big Bang“. Má ísť o zásah, pri ktorom sa viaceré systémy upravia naraz. To znamená, že niektoré sa vypnú a nahradia energeticky úspornejšími riešeniami. Cieľom je ušetriť časť energie a udržať sondy dostatočne „živé“ na ďalší zber dát.
NASA je nútená postupne vypínať prístroje
Zaujímavosťou je, že aj napriek vypnutiu jedného z prístrojov jeho časť zostáva v pohotovostnom režime. Inžinieri tak nechávajú otvorenú možnosť, že by ho v budúcnosti mohli znovu aktivovať, ak sa podarí získať dostatok energie.
Testovanie tejto stratégie sa začne na Voyageri 2, ktorý má o niečo lepšie podmienky. Až následne príde na rad riskantnejší zásah na Voyageri 1, ktorý by sa mohol uskutočniť v letných mesiacoch tohto roka.
Celý proces, bohužiaľ, komplikuje extrémna vzdialenosť. Signál zo Zeme putuje k Voyageru 1 takmer celý deň, čo znamená, že každá operácia si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti. Nehovoriac o dobrom plánovaní. Jednoduché príkazy, ako je vypnutie prístroja, trvajú hodiny. Ich spätné spustenie však môže byť ešte náročnejšie.
Obe sondy tak pokračujú vo svojich misiách aj napriek veľkým problémom. Hlavne tým s energiou. Vedci to s nimi našťastie nevzdávajú a takmer neustále hľadajú spôsoby, ako ich držať pri „živote“ čo najdlhšie. Uvidíme, dokedy to ešte bude možné.
