Výskumníci prišli s netradičnou teóriou. To, kde nájdeme ropu, môže súvisieť s obehom Zeme okolo Slnka
Vznik bridlicovej ropy neovplyvnila len geológia, ale aj pohyby Zeme okolo Slnka. Výskum ukazuje, ako excentricita dráhy a gravitácia Jupitera formovali ložiská pred 180 miliónmi rokov.
Moderná veda dnes dokáže zúžiť hľadanie ropy s presnosťou, ktorá by pred pár desaťročiami znela ako sci-fi. Platí to najmä pri bridlicovej rope, ktorá nevytvorila veľké podzemné „jazierka“, ale uviazla priamo v hornine. Práve tento typ ložísk dlho odolával presnej predpovedi. Nový výskum z Číny však ukázal, že kľúč k ich vzniku neležal iba v geológii, ale aj vysoko nad našimi hlavami, v pohyboch planéty okolo Slnka, informuje portál Space.
Vedci sa zamerali na sedimenty v povodí S’-čchuan, kde analyzovali jurské jazerné bridlice staré približne 180 miliónov rokov. Spojili chemické zloženie hornín, údaje z vrtných jadier a prirodzené gama žiarenie sedimentov. Výsledok ich prekvapil, vrstvy bohaté na organickú hmotu sa ukladali v rytme takzvaných Milankovičových cyklov, teda pravidelných zmien dráhy a sklonu Zeme.
Za všetko môže Jupiter
Tieto cykly ovplyvnili dlhodobú klímu planéty. Najdôležitejšiu úlohu zohrala excentricita dráhy, teda to, ako veľmi sa obežná dráha Zeme naťahovala a splošťovala. Počas období vysokej excentricity nastali výraznejšie ročné rozdiely, teplejšie a vlhšie podnebie a silnejší prísun živín do jazier. Biologická produkcia prudko vzrástla a na dne sa ukladali jemné, organicky bohaté vrstvy, ideálne prostredie pre vznik bridlicovej ropy.
Pri nízkej excentricite prevládlo suchšie podnebie. Hladiny jazier klesli, do paniev sa dostávalo viac piesku a hrubšieho materiálu. Vznikol tak opak: vrstvy chudobné na organickú hmotu.
„Zmeny v obežnej dráhe Zeme zanechali v horninách čitateľný podpis, ktorý dnes dokážeme spätne rozpoznať,“ hovorí autor štúdie.
Skús si ale položiť túto otázku: Čo vlastne tieto zmeny dráhy spôsobilo? Odpoveď neleží na Zemi, ale pri obroch slnečnej sústavy. Excentricitu dráhy Zeme totiž dlhodobo formovala gravitácia Jupitera a Saturnu.
Neprehliadni
V prenesenom význame tak o tom, kde dnes v Číne ležia perspektívne ropné vrstvy, rozhodlo rozloženie plynných obrov pred 180 miliónmi rokov. Energetická mapa planéty tak nevznikla iba pôsobením tektoniky a klímy, ale aj vďaka pomalému „vesmírnemu tancu“ planét okolo Slnka.
Časová kapsula v každom centimetri
Výskum odhalil aj mimoriadne pomalé tempo usadzovania sedimentov, v priemere niečo vyše štyroch centimetrov za tisíc rokov. Na prvý pohľad zanedbateľná hodnota v skutočnosti mení každú bridlicovú vrstvu na presný archív planéty.
Ak má ložisko hrúbku štyridsať metrov, geológovia v ňom čítajú záznam klimatických zmien trvajúci približne milión rokov. Každý centimeter predstavuje jednu „stranu“ v knihe, ktorá opisuje, či v jurskom období prevládali dažde, sucho, vysoká biologická aktivita alebo útlm.
„Takáto presnosť umožnila priradiť jednotlivé vrstvy ku konkrétnym orbitálnym cyklom,“ vysvetľujú autori.
Predpoveď bez vŕtania
Praktický dopad objavu presahuje akademický výskum. Tradičný prieskum bridlicových ložísk stojí milióny dolárov a zahŕňa množstvo slepých vrtov. Nový prístup umožní najprv vytvoriť astronomicko-klimatický model oblasti.
Ak model ukáže obdobie nízkej excentricity a suchého podnebia, geológovia vedia, že v danej vrstve nenájdu kvalitnú bridlicu. Naopak, vrstvy zodpovedajúce vlhkým fázam dostanú prioritu. Takýto postup šetrí peniaze, čas aj krajinu, pretože obmedzí počet zbytočných zásahov.
Výskum vyšiel v Journal of Paleogeography a potvrdil, že spojenie astronómie a geológie patrí medzi najsilnejšie nástroje moderného prieskumu. Ropa tak v tomto prípade nevznikla iba z bahna a času, ale aj z presne načasovaných pohybov planét, ktoré formovali klímu dávno predtým, než sa na Zemi objavil človek.
