Výskumníci neverili vlastným očiam. Na YouTube sa objavilo video, ktoré ukazuje mimoriadne vzácny zlom počas zemetrasenia
Výskumníci z bezpečnostnej kamery skúmali jedinečný úkaz.
Na YouTube sa objavilo pred niekoľkými dňami video, ktoré bolo natočené v Barme, počas posledného veľkého zemetrasenia s magnitúdou 7,7. Keď video našli dvaja geofyzici, neverili vlastným očiam. Na videu z bezpečnostnej kamery sa totiž objavil úkaz, ktorý sme nikdy predtým nevideli naživo, informuje Science Daily.
Ide o takzvaný zakrivený sklz zlomu, ktorý sa objavuje v geologických záznamoch, čiže výskumníci vedia, že môže vzniknúť, no doteraz ho nepozorovali v priamom prenose. Nové video môžu pomôcť výskumníkom lepšie modelovať, ako geologické zlomy praskajú.
Video pochádza zo záznamu bezpečnostnej kamery CCTV umiestnenej pozdĺž línie Sagaingského zlomu v Barme, ktorý sa pretrhol 28. marca pri zemetrasení s magnitúdou 7,7. Kamera bola umiestnená približne 20 metrov na východ od zlomu a 120 kilometrov od hypocentra zemetrasenia.
Zábery výskumníci opisujú ako dychberúce a možno na nich jasne vidieť, ako sa po otrasoch viditeľne roztvorí zem a skĺzne smerom na sever.
“Video som videl na YouTube asi hodinu alebo dve po tom, čo to bolo nahrané, a okamžite mi naskočila husia koža. Ukazuje to niečo, čo podľa mňa každý seizmológ zúfalo chcel vidieť, a bolo to tam, takže je to veľmi vzrušujúce,” hovorí geofyzik Jesse Kearse, ktorý si ako prvý všimol toto video.
Kearse pozeral video znova a znova, keď si všimol ešte niečo iné.
Neprehliadni
“Namiesto toho, aby sa veci pohybovali priamo cez obrazovku, pohybovali sa po zakrivenej dráhe s konvexnosťou smerom nadol, čo mi okamžite rozozvučalo zvončeky v hlave, pretože niektoré z mojich predchádzajúcich výskumov sa zameriavali práve na zakrivenie sklzu zlomu, ale z geologických záznamov,” dodáva Kearse.
Vzácny objav z YouTube videa
Geofyzik skúmal iné podobné zlomy, napríklad počas zemetrasenia v roku 2016, ktoré malo magnitúdu 7,8. Toto zemetrasenie sa odohralo na Novom Zélande. Čo sa ale nového videa týka, tam chceli byť autori štúdie opatrní. Video rozobrali do najmenšieho detailu. Pohyb zlomu študovali pixel po pixeli a záber po zábere. Analýza vyhodnotila, že sa zlom posúval o 2,5 metra po dobu 1,3 sekundy. To znamená, že najvyššiu rýchlosť mal 3,2 metrov za sekundu.
Toto potvrdilo, že zemetrasenie malo pulzný charakter. Ide o mimoriadne dôležitý objav, ktorý potvrdzuje predchádzajúce výskumné práce. Vzorec, ktorý pozorovali výskumníci na videu sedí s tým, čo navrhovali výskumníci v minulosti o zakrivení sklzu, ktoré sa môže objaviť sčasti preto, lebo stes na zlome v blízkosti povrchu je relatívne malý.
Dynamický stres, ktorý vzniká so zemetrasením sa dostáva ku zlomu pri povrchu, čo môže zaobliť pohyb zlomu. Výskumníci už predtým dospeli k záveru, že typ zakrivenia sklzu, teda to, či sa zakrivuje jedným alebo druhým smerom, závisí od smeru šírenia sa zlomovej praskliny a je v súlade so smerom prasknutia mjanmarského zemetrasenia zo severu na juh. To znamená, že slickenliny môžu zaznamenávať dynamiku minulých zemetrasení, čo môže byť užitočné pre pochopenie budúcich seizmických rizík.
Výskum zemetrasení
Zaujímavou štúdiou je aj práca vedcov, podľa ktorej aj Slnko môže prispievať ku vzniku zemetrasení. Pomocou matematických a počítačových modelov výskumníci analyzovali dáta o zemetraseniach a solárnej aktivite. Sledovali aj povrchovú teplotu Zeme. Ukázalo sa, že keď v modeli zohľadnili teplotu zemského povrchu, predpovede zemetrasení sa stali presnejšie, hlavne pri plytších zemetraseniach. Autori výskumu tvrdia, že tieto výsledky dávajú zmysel. Teplota a voda ovplyvňuje hlavne zemskú kôru.
Výsledky štúdie teda hovoria, že vplyv solárneho tepla na povrch našej planéty ovplyvňuje seizmickú aktivitu, hoci len v malom merítku. Ak ale zakomponujeme solárnu aktivitu do detailných teplotných modelov Zeme, dokázali by sme o niečo presnejšie predpovedať zemetrasenia. Viac sa o tomto fenoméne dočítaš v našom článku.
