Ako bude vyzerať vojna vo vesmíre? Rusko už dnes špehuje európske satelity. Čína ukázala, že ich dokáže zostreliť
Satelity sa môžu stať prvým cieľom budúcich vojen. Kyberútoky, rušenie signálu aj protisatelitné zbrane už menia boj o vesmír.
Satelity dnes zabezpečujú oveľa viac než navigáciu alebo televízne vysielanie. Riadia komunikáciu armád, pomáhajú lietadlám aj lodiam, poskytujú internet a podporujú fungovanie bánk či záchranných zložiek. Práve preto sa čoraz častejšie objavujú obavy, že v budúcich konfliktoch sa stanú jedným z prvých cieľov protivníka.
Podľa viacerých odborníkov už nejde len o teoretické úvahy. Vojna na Ukrajine ukázala, že útok na satelitnú infraštruktúru môže predchádzať samotným bojom. Niekoľko hodín pred začiatkom ruskej invázie vo februári 2022 totiž prestali fungovať tisíce satelitných modemov na Ukrajine aj v časti strednej Európy. Kybernetický útok zasiahol komerčný satelitný systém, ktorý využívali aj ukrajinské štátne inštitúcie a armáda, píše portál BBC.
Riaditeľka projektu Aerospace Security Project Kari Bingen pripomína, že práve tento krok predstavoval skutočný začiatok vojny.
„Prvým útokom rusko-ukrajinskej vojny neboli tanky prekračujúce hranicu, ale kybernetický útok na komerčný satelitný systém,“ vysvetlila.
Cieľ zostával jednoduchý. Útočníci chceli oslabiť schopnosť Ukrajiny komunikovať ešte pred prvými pozemnými operáciami.
Satelity sa postupne menia na strategický cieľ
Počas studenej vojny súperili Spojené štáty a Sovietsky zväz na zemi, vo vzduchu aj pod hladinou oceánov. Menej viditeľný zápas však prebiehal aj vo vesmíre a podľa mnohých analytikov sa dnes situácia opäť vyostruje. Dôvod je jednoduchý, moderné armády aj civilná infraštruktúra závisia od satelitov oveľa viac než pred niekoľkými desaťročiami.
Neprehliadni
Začiatkom tohto roka sa objavili informácie, že dvojica ruských satelitov Lúč-1 a Lúč-2 mohla zachytiť komunikáciu najmenej dvanástich európskych satelitov. Odborníci upozorňujú, že podobné operácie môžu slúžiť na odpočúvanie citlivých údajov alebo prípravu budúcich útokov. Oba satelity zároveň vykonali viacero neobvyklých manévrov v tesnej blízkosti európskych geostacionárnych satelitov.
Takéto približovanie vyvoláva pozornosť bezpečnostných analytikov. Ak sa totiž dva satelity dostanú veľmi blízko k sebe, vzniká priestor na sledovanie, rušenie alebo dokonca fyzický útok.
Rakety nemusia byť vo vesmíre jedinou formou útoku
Keď sa hovorí o ničení satelitov, väčšina ľudí si predstaví raketu vystrelenú zo Zeme. Skutočnosť je však oveľa pestrejšia. Moderné armády využívajú viacero druhov takzvaných protivesmírnych zbraní. Najčastejšie ide o kybernetické útoky, ktoré zasiahnu riadiace systémy satelitov. Ďalšiu skupinu tvoria rušičky rádiových signálov alebo zariadenia, ktoré vysielajú falošné navigačné údaje. Takéto techniky môžu narušiť komunikáciu bez jediného výstrelu.
Existujú aj výkonnejšie riešenia. Niektoré štáty skúmajú lasery, elektromagnetické impulzy alebo špeciálne satelity, ktoré sa priblížia k cieľu a následne vykonajú sabotáž. Samozrejme, vo výzbroji zostávajú aj klasické protisatelitné rakety.
Podľa Kari Bingen sa podobné útoky objavujú čoraz častejšie.
„Kybernetické útoky proti satelitom vidíme pravidelne. Elektronický boj vrátane rušenia signálu sa na Ukrajine využíva vo veľkom rozsahu,“ uviedla.
Niekoľko krajín už predviedlo schopnosť fyzicky zničiť satelit. Čína v roku 2007 zostrelila nefunkčný meteorologický satelit. Výbuch vytvoril tisíce úlomkov, ktoré podľa odhadov zostanú na obežnej dráhe ešte niekoľko desaťročí.
Spojené štáty o rok neskôr uskutočnili operáciu Burnt Frost. Raketa zasiahla pokazený americký satelit. Washington tvrdil, že išlo o bezpečnostné opatrenie, pretože hrozil nekontrolovaný pád zariadenia na Zem. Podobné schopnosti následne predviedla aj India a Rusko.
Najväčším problémom takýchto testov zostáva vesmírny odpad. Každý rozbitý satelit vytvorí stovky až tisíce úlomkov, ktoré vysokou rýchlosťou obiehajú Zem. Aj drobný fragment pritom dokáže vážne poškodiť ďalšie satelity alebo vesmírne lode. Vedci preto upozorňujú na takzvaný Kesslerov syndróm. Pri ňom jedna zrážka vytvorí ďalšie úlomky, tie narazia do ďalších satelitov a vznikne reťazová reakcia, ktorá výrazne skomplikuje využívanie obežnej dráhy, v najhoršom prípade znemožní vysielanie nových satelitov alebo astronautov do vesmíru.
Objavia sa jadrové zbrane vo vesmíre?
V posledných rokoch vzbudil veľkú pozornosť aj ruský satelit Cosmos 2553. Spojené štáty naznačili, že môže súvisieť s vývojom jadrovej zbrane určenej pre vesmír. Rusko tieto tvrdenia odmietlo. Myšlienka jadrovej explózie na obežnej dráhe pritom nie je nová. Už v roku 1962 uskutočnili Spojené štáty test Starfish Prime. Jadrový výbuch vo vesmíre vytvoril silný elektromagnetický impulz, ktorý poškodil viacero satelitov a narušil rádiovú komunikáciu.
Neskôr vstúpil do platnosti medzinárodný zákaz podobných testov. Podľa odborníkov by dnes jadrový útok vo vesmíre poškodil nielen nepriateľa, ale aj samotného útočníka. Silný elektromagnetický impulz a množstvo nového odpadu by totiž zasiahli satelity viacerých krajín vrátane spojencov.
Vesmír čakajú nové obranné systémy
Štáty už hľadajú spôsoby, ako svoje satelity lepšie ochrániť. Jedným z pripravovaných riešení sú malé sprievodné satelity, ktoré budú sprevádzať dôležité družice. Ich úlohou bude sledovať okolie, upozorniť na podozrivé manévre alebo skontrolovať poškodenie. Podobné projekty už oznámili napríklad Japonsko, Francúzsko, India či Nemecko.
Výskumníci zároveň skúmajú aj menej tradičné spôsoby útoku. Čínske štúdie napríklad opisujú flotilu stoviek synchronizovaných rušičiek, ktoré by pomocou dronov, balónov alebo lietadiel dokázali vytvoriť elektromagnetickú bariéru. Tá by mohla dočasne narušiť fungovanie satelitnej siete Starlink nad územím veľkým približne ako Taiwan.
Odborníci preto upozorňujú, že budúce konflikty sa nemusia odohrávať iba na zemi, vo vzduchu alebo na mori. Vesmír sa postupne mení na ďalšie strategické prostredie, kde bude čoraz dôležitejšie rozlíšiť medzi technickou poruchou, nehodou a úmyselným útokom. Práve to môže v budúcnosti zohrávať významnú úlohu pri rozhodovaní štátov počas medzinárodných kríz.
