Vitamín B12 neovplyvňuje len krv a nervy. Nový výskum ukázal jeho nečakaný vplyv na mitochondrie
Nedostatok vitamínu B12 môže zasiahnuť mitochondrie vo svaloch. Výskum na myšiach ukazuje súvislosť s energiou buniek, svalovou hmotou a starnutím.
Svaly neslabnú len preto, že človek starne. Niekedy môže byť problém ukrytý oveľa hlbšie, priamo v bunkách, ktoré im vyrábajú energiu. Nový výskum z Cornell University naznačuje, že jedným z prehliadaných hráčov v tomto procese môže byť vitamín B12.
Vedci prvýkrát ukázali, že jeho nedostatok zasahuje mitochondrie vo svalových bunkách. Teda malé bunkové elektrárne, bez ktorých svaly nedokážu normálne pracovať. Keď starším myšiam dopĺňali B12, funkcia ich svalových mitochondrií sa zlepšila. Nie je to ešte dôkaz, že rovnaký efekt nastane aj u ľudí, no výsledok otvára zaujímavú otázku: môže mať B12 väčší význam pre svaly a starnutie, než sme si doteraz mysleli?
Vitamín B12 zasahuje priamo do miest, kde svaly vyrábajú energiu
Najzaujímavejšie na štúdii nie je len to, že spája vitamín B12 so svalmi. Dôležité je, kde sa problém objavuje. Vedci nehovoria iba o únave alebo slabšej výkonnosti navonok, ale o zmene priamo v mitochondriách, teda v štruktúrach, ktoré svalovým bunkám dodávajú energiu.
Martha Field z Cornell University, ktorá výskum viedla, upozorňuje, že ide o prvú štúdiu, ktorá ukázala, že nedostatok vitamínu B12 ovplyvňuje produkciu energie v mitochondriách kostrového svalstva.
„Je to dôležité najmä preto, že svaly patria medzi tkanivá s veľmi vysokou spotrebou energie. Ešte zaujímavejšie bolo, že nás zaujímalo, či dopĺňanie B12 u starších myší dokáže zlepšiť funkciu svalových mitochondrií. A presne to sme pozorovali,“ vysvetľuje Field.
Inými slovami, nejde len o to, či má telo dosť vitamínu na tvorbu krvi alebo správne fungovanie nervov. Ak B12 chýba, problém sa môže prejaviť aj v samotnej výrobe energie. Svalová bunka potom síce stále existuje, no jej „motor“ nemusí pracovať tak efektívne, ako by mal.
Neprehliadni
Vitamín B12 nemusí ovplyvňovať len krv a nervy, ale aj širšie fungovanie buniek
Pri vitamíne B12 sa dlhé roky hovorilo najmä o jeho najviditeľnejších dôsledkoch. Keď ho má telo málo, môže sa objaviť anémia, problémy s nervami, brnenie končatín, únava alebo zhoršenie kognitívnych funkcií. Lenže nový výskum naznačuje, že zmeny sa môžu začínať oveľa skôr, než sa objavia takéto výrazné príznaky.
Tím z Cornell University sledoval, ako B12 zasahuje do viacerých procesov v bunkách. Nešlo len o jednu izolovanú dráhu. Vedci opisujú súvislosti s metabolizmom tukov, stresom v bunkových organelách aj epigenetickou reguláciou, teda spôsobom, akým bunky zapínajú alebo vypínajú niektoré gény bez toho, aby menili samotnú DNA.
Práve preto autori hovoria o B12 ako o látke, ktorá môže ovplyvňovať viacero dôležitých „uzlov“ v metabolizme. Ak jej je málo, následky sa nemusia obmedziť len na krvotvorbu alebo nervový systém. Môžu sa postupne premietnuť aj do toho, ako bunka narába s energiou, tukmi a stresom.
„U myší sme pozorovali aj to, že nedostatok B12 zrejme narúšal rast alebo udržiavanie svalovej hmoty. Zdá sa, že nízky stav B12 súvisí s menším množstvom svalovej hmoty a možno aj so svalovou silou,“ hovorí Field.
Nízka hladina vitamínu B12 môže byť tichý problém najmä u starších ľudí
Vitamín B12 je trochu zákerný v tom, že jeho nedostatok nemusí byť zo začiatku nápadný. Človek nemusí mať hneď vážnu anémiu ani výrazné neurologické príznaky. Telo však už môže fungovať v režime, ktorý nie je optimálny, a práve to vedcov zaujíma čoraz viac.
Problém sa týka najmä starších ľudí, u ktorých sa vitamín B12 často horšie vstrebáva. Riziko majú aj vegáni, vegetariáni, ľudia s ochoreniami tráviaceho traktu alebo tí, ktorí majú dlhodobo obmedzený príjem živočíšnych potravín. Mäso, ryby, vajcia a mliečne výrobky totiž patria medzi hlavné zdroje B12 v strave.
Podľa jedného z odhadov môže mať až každý štvrtý starší dospelý v rozvinutých krajinách suboptimálnu hladinu vitamínu B12. To ešte nemusí znamenať ťažký klinický nedostatok, no môže ísť o stav, pri ktorom už telo nemá takú rezervu, akú by potrebovalo pri záťaži, chorobe alebo starnutí.
Práve tu je štúdia zaujímavá. Naznačuje totiž, že pri vitamíne B12 nemusí byť problémom len úplný nedostatok, ktorý lekári zachytia až pri výrazných príznakoch. Dôležitá môže byť aj dlhodobo hraničná hladina, ktorá sa navonok tvári nenápadne, no v bunkách už môže meniť spôsob, akým zvládajú energiu a metabolický stres.
Hraničné hodnoty vitamínu B12 nemusia byť pre bunky vždy bezpečná zóna
Medzi jasným nedostatkom a ideálnym stavom existuje sivá zóna. Človek nemusí mať výsledky také zlé, aby sa hovorilo o vážnom deficite, no zároveň nemusí mať dostatočnú rezervu na to, aby jeho bunky fungovali naplno.
Autori preto naznačujú, že aj mierne znížený stav B12 môže mať význam pri metabolickom strese, imunitnej záťaži a procesoch spojených so starnutím. Neznamená to, že každý človek s nižším B12 automaticky stráca svaly alebo rýchlejšie starne. Skôr to ukazuje, že vitamín B12 môže byť pre bunkovú odolnosť dôležitejší, než sa doteraz zdalo.
Vo svalových bunkách sa problém začína pri samotnom návode na výrobu energie
Aby svalová bunka dokázala vyrábať energiu, potrebuje dobre fungujúce mitochondrie. Tie majú vlastnú DNA, teda akýsi malý genetický návod, podľa ktorého si udržiavajú časť svojho energetického systému. A práve tu vedci našli problém.
Pri nedostatku vitamínu B12 sa narúša tvorba látky označovanej ako dTMP. Zjednodušene povedané, ide o jeden zo stavebných dielov DNA. Keď ho bunka nemá dostatok, môže pri kopírovaní DNA siahnuť po nesprávnej náhrade. V tomto prípade sa do mitochondriálnej DNA dostával uracil, ktorý tam za normálnych okolností nepatrí.
Je to podobné, ako keby sa do technického návodu na výrobu energie dostali nesprávne písmená. Jeden takýto omyl nemusí celý systém okamžite zničiť, no ak sa chyby hromadia, mitochondrie môžu pracovať menej efektívne. Práve to môže vysvetľovať, prečo sa pri nízkom B12 zhoršila aktivita niektorých častí mitochondriálneho dýchacieho reťazca.
Zaujímavé je, že mitochondriálna DNA sa ukázala citlivejšia než jadrová DNA. Inými slovami, hlavná DNA uložená v jadre bunky bola voči tomuto problému odolnejšia, zatiaľ čo mitochondrie reagovali skôr. Podobný smer vedci videli už aj v predchádzajúcich výskumoch na pečeňovom tkanive.
Dopĺňanie vitamínu B12 malo opačný efekt. U starnúcich myší zlepšilo aktivitu komplexu IV, jednej z dôležitých častí mitochondriálneho energetického systému. Neznamená to ešte, že B12 automaticky obnovuje svaly aj u ľudí. Naznačuje to však, že podpora správnej tvorby stavebných dielov DNA môže pomáhať mitochondriám udržať si lepší výkon aj vo vyššom veku.
Výsledky sú sľubné, no u ľudí ich treba ešte potvrdiť
Aj keď štúdia prináša zaujímavý mechanizmus, stále nejde o dôkaz, že dopĺňanie vitamínu B12 automaticky zlepší svaly aj u ľudí. Field upozorňuje, že výsledky zatiaľ vychádzajú z bunkových modelov a experimentov na myšiach. Ďalším krokom preto musí byť kontrolovaná štúdia u ľudí.
„Chceme pochopiť celú príčinnú dráhu, teda konkrétne molekuly aj mechanizmy, ktoré za tým stoja. Táto práca vytvára základ pre budúci kontrolovaný výskum u ľudí,“ hovorí Field.
Výskum mal aj ďalšie obmedzenia. Vedci pracovali s relatívne malou vzorkou a použili len samčie myši. To je dôležité, pretože metabolizmus, hormóny aj svalová biológia sa môžu medzi pohlaviami líšiť. Autori preto uvádzajú, že už prebiehajú ďalšie štúdie, ktoré skúmajú aj samičky myší.
Napriek tomu ide o zistenie, ktoré mení pohľad na vitamín B12. Už nemusí byť vnímaný len ako živina dôležitá pre krv a nervy. Čoraz viac sa ukazuje, že môže zasahovať aj do hlbších bunkových procesov, ktoré rozhodujú o tom, ako dobre telo zvláda energiu, záťaž a možno aj postupné starnutie svalov.
Otázkou teraz zostáva, či sa podobný mechanizmus potvrdí aj u ľudí. Ak áno, vitamín B12 by sa z nenápadnej živiny mohol stať oveľa dôležitejším ukazovateľom toho, v akej kondícii sú naše bunkové elektrárne.
