VIDEO: Už si počul, ako znie solárna erupcia? Amatérsky astronóm ukázal nahrávku, z ktorej ti prejde po chrbte mráz
Amatérsky astronóm DudeLovesSpace priniesol sonifikačné video, ktoré ukazuje solárnu erupciu v priamom prenose aj s desivým zvukom rádiového šumu.
Slnko si väčšinou spájame so svetlom a teplom, nie so zvukom. Napriek tomu dnes dokážeme „počuť“, čo sa na jeho povrchu deje. Nejde však o klasický zvuk, aký poznáme zo Zeme, ale o špeciálne spracované dáta v rámci sonifikačného projektu, ktorý tentoraz nevznikol pod záštitou NASA, ale amatérskeho astronóma s prezývkou DudeLovesSpace.
Astronóm úkaz zaznamenal v marci 2026, keď sledoval aktívnu oblasť na Slnku označenú ako AR4392, píše Science Alert. Práve v tom momente došlo k erupcii, krátkemu, no intenzívnemu výbuchu energie. Mal šťastie, pretože takýto moment sa nepodarí zachytiť vždy.
„To, čo začalo ako jasný deň bez oblakov, sa rýchlo zmenilo na niečo výnimočné,“ napísal k záznamu: „Nečakal som, že budem mať také šťastie, erupcia prišla presne v zábere.“
Už len samotné zachytenie takéhoto obrazu by bolo zaujímavé, no rádiové prístroje k tomu zachytili aj elektromagnetické vlny, ktoré pri erupcii vznikli. Tie následne astronóm transponoval do spektra, ktoré dokážeme počuť. Výsledok pripomína drsný šum alebo rušenie, ktoré nepôsobí práve príjemne.
Sonifikácia nie je obraz toho, ako Slnko skutočne znie
Pri podobných sonifikačných projektoch je dôležité pochopiť rozdiel medzi tým, čo počuješ, a tým, čo by si počul „naozaj“. Vedci odhadujú, že keby si sa ocitol priamo pri Slnku a zvuk by sa dokázal šíriť vesmírom, počul by si neustály hukot okolo 100 decibelov. To je úroveň hlučnej cesty alebo motorky.
Lenže tento hukot by spôsobovali akustické vlny v horúcej plazme Slnka. To, čo zachytil DudeLovesSpace, je niečo iné. Ide o elektromagnetické vlny, konkrétne rádiové emisie, ktoré vznikli pri prudkom pohybe elektrónov počas erupcie. Výsledný zvuk je vlastne preklad týchto dát. Sonifikácia slúži na prezentovanie fyzikálnych fenoménov spôsobom, ktorému by dokázal intuitívne chápať aj bežný človek.
Neprehliadni
Dá sa to prirovnať k starému rádiu. Keď počas búrky počuješ praskanie a šum, nejde o zvuk samotného blesku, ale o elektromagnetické rušenie. Presne tak funguje aj tento „zvuk“ Slnka.
Erupcia, ktorú zachytil, patrila do kategórie M, konkrétne M2.7. Nejde o extrém, ale stále ide o silnú udalosť. Trvala približne 16 minút a uvoľnila obrovské množstvo energie. Takéto javy vznikajú najčastejšie v oblastiach so silným magnetickým poľom, teda v tmavých slnečných škvrnách.
Slnko pritom prechádza približne 11-ročným cyklom aktivity. Počas maxima sa počet škvŕn a erupcií zvyšuje, potom opäť klesá. Aj keď aktuálne obdobie pôsobí pokojnejšie, podobné výbuchy ukazujú, že Slnko si stále drží svoju dynamiku.
Solárne erupcie ovplyvňujú aj našu Zem
Tieto erupcie nie sú len vizuálnou alebo „zvukovou“ zaujímavosťou, majú reálne dopady aj na našu planétu. Pri silnejšom záblesku dôjde k ionizácii horných vrstiev atmosféry, čo môže spôsobiť krátkodobý výpadok rádiového spojenia na tej časti planéty, ktorá je práve otočená k Slnku.
Pre bežného človeka to nemusí znamenať žiadne dramatické problémy, no napríklad piloti lietadiel alebo operátori lodí môžu na niekoľko minút prísť o komunikáciu na krátkych vlnách. Možno ťa prekvapí, že keď sa astronómovi podarí zachytiť erupciu na Slnku, nesleduje ju v reálnom čase. Keď sa erupcia odohrá na povrchu Slnka, jej svetlo aj rádiové vlny letia vesmírom rýchlosťou svetla. Na Zem dorazia približne za 8 minút a 20 sekúnd. To znamená, že keď sa erupcia objavila na kamere astronóma, v skutočnosti prebehla pred približne 8 minútami.
Ako by to vyzeralo, keby sa skutočný zvuk Slnka mohol šíriť vesmírom k Zemi?
Ak by sa však zvuk šíril klasicky ako na Zemi, situácia by vyzerala úplne inak. Akustické vlny by sa pohybovali oveľa pomalšie. Keby sa vôbec dokázali šíriť vákuom, trvalo by im viac než 13 rokov, kým by dorazili k Zemi. Rozdiel je teda obrovský.
„Takéto spracovanie dát nám dáva nový spôsob, ako vnímať vesmír,“ dodávajú vedci: „Zvuk dokáže odhaliť vzory a zmeny, ktoré si na obraze nevšimneme.“
Celý tento experiment ukazuje, že vesmír nie je len tichá kulisa. Aj keď ho nepočuješ priamo, deje sa v ňom množstvo dynamických procesov. Moderné technológie nám umožnia vesmírne úkazy nielen vidieť, ale aj „počuť“, hoci trochu iným spôsobom, než na aký sme zvyknutí.
