Vedci z NASA spravili na Marse objav, ktorý prepisuje naše predstavy o živote mimo Zeme
Mars možno nikdy nemal šancu na život.
Mars, červená planéta, ktorá už celé desaťročia dráždi vedcov aj fanúšikov vesmíru. Kedysi sa zdalo, že by mohla byť druhou Zemou, no čím viac o nej vieme, tým viac vyzerá ako mŕtva púšť. Nový objav NASA ale prináša čerstvý pohľad na to, prečo je Mars dnes taký nehostinný a možno aj prečo tam nikdy nevznikol život. Upozornil na to portál sciencealert.com.
Tento prelom v poznaní má na svedomí rover Curiosity, ktorý brázdi povrch Marsu už od roku 2012. Vedci teraz zistili, že v oblasti, kde sa rover pohybuje, sa nachádzajú horniny bohaté na uhličitany, teda minerály, ktoré na Zemi poznáme napríklad ako vápenec. To by samo o sebe nebolo až také zvláštne, ale ich výskyt môže úplne zmeniť náš pohľad na vývoj klímy na Marse.
Klimatický cyklus, ktorý nefungoval
Na Zemi funguje uhlíkový cyklus ako dobre vyladený motor, oxid uhličitý zo vzduchu sa viaže na horniny, a neskôr sa vďaka sopečnej činnosti znovu uvoľní späť do atmosféry. Tento proces zabezpečuje stabilné podmienky pre existenciu vody v kvapalnom skupenstve a teda aj života.
Mars však túto rovnováhu nemal. Ako vysvetľuje Edwin Kite, planetárny vedec z University of Chicago a hlavný autor štúdie, Mars mal oveľa slabšiu vulkanickú aktivitu. To znamená, že keď sa oxid uhličitý viazal v horninách, nebol už neskôr „vrátený“ do atmosféry. Výsledkom bola planéta, ktorá sa rýchlo ochladila a vyschla.
Aj keď Mars mal v minulosti rieky a jazerá, podľa modelov vedcov išlo len o krátke „záblesky obývateľnosti“. Po nich nasledovali dlhé obdobia aj 100 miliónov rokov, sucha a extrémneho chladu. V takomto prostredí je život, ako ho poznáme, prakticky nemožný.
Neprehliadni
Sú ešte šance pod povrchom?
Znamená to teda, že je Mars úplne a definitívne mŕtvy? Nie úplne. Vedci stále nevylučujú, že pod povrchom sa môžu nachádzať vrecká s tekutou vodou a možno aj s mikroskopickým životom. Ďalšie nádeje vkladá NASA do roveru Perseverance, ktorý od roku 2021 skúma Mars.
A aj tam našiel stopy uhličitanov, čo naznačuje, že sa podobné chemické procesy odohrávali na viacerých miestach planéty. Kľúč k definitívnym odpovediam by mohlo priniesť až privezenie marťanských hornín späť na Zem, čo je cieľ, o ktorý sa usilujú USA aj Čína už v najbližšom desaťročí.
Sme vo vesmíre sami?
Všetky tieto zistenia smerujú k jednej z najzásadnejších otázok, aké si ľudstvo kladie. Ako bežný je život vo vesmíre. Mars je najbližšia planéta, kde vieme podrobne študovať geológiu a históriu klímy. Ak by sa ukázalo, že ani v čase, keď mal Mars vodu, tam nevznikol ani primitívny život, mohlo by to naznačovať, že vznik života je omnoho výnimočnejší, než si myslíme.
Na druhej strane, aj objav mikroorganizmov by bol revolučný, znamenalo by to, že život vzniká relatívne ľahko, ak sú splnené určité podmienky. A že vo vesmíre možno nie sme sami.
