Vedci z MIT ukázali, ako sa dá zrak v dospelosti doslova reštartovať. Takto prebudili lenivé oko
Nový výskum z MIT ukazuje, že lenivé oko sa môže zlepšiť aj v dospelosti. Vedci objavili spôsob, ako mozog dočasne „resetovať“ a obnoviť zrakové spojenia.
Lenivé oko sa celé desaťročia považovalo za diagnózu, ktorá má časový limit. Ak sa liečba nestihla v detstve, dospelý pacient mal smolu. Neurovedci z mit.edu ale priniesli objav, ktorý tento zaužívaný pohľad narúša. Štúdia publikovaná v Cell Reports, ukazuje, že mozog dokáže znovu posilniť zrakové spojenia aj v dospelosti, ak sa mu „pomôže“ netradičným spôsobom.
Prečo sa lenivé oko dalo liečiť len v detstve
Dôvodom je takzvané kritické obdobie. Ide o čas, keď je mozog mimoriadne plastický a ľahko mení svoje nervové spojenia na základe skúseností. Pri zraku toto okno vzniká v ranom detstve a u ľudí sa podľa doterajších poznatkov zatvára približne medzi 7. až 10. rokom života.
Ak počas tohto obdobia mozog dostáva z jedného oka nekvalitný obraz, postupne ho začne ignorovať. Spojenia slabého oka sa oslabujú a po „zatvorení okna plasticity“ sa dlhé roky verilo, že tento proces je už nezvratný. Práve preto bol objav amerických vedcov taký šokujúci, v podstate ukazuje spôsob, ako hacknúť biologické hodiny mozgu.
Vedci skúsili presný opak toho, čo dáva zmysel
Tím vedcov namiesto stimulovania slabého oka zvolil paradoxný postup. Na krátky čas ho úplne vyradil z činnosti. Sietnicu amblyopického oka dočasne „uspali“ látkou tetrodotoxín.
Tetrodotoxín, skrátene TTX, je silný neurotoxín, ktorý sa prirodzene vyskytuje napríklad v jedovatej rybe fugu. Vo vede sa ale používa v extrémne malých, presne kontrolovaných dávkach, aby na obmedzený čas zastavil nervovú aktivitu bez trvalého poškodenia.
Neprehliadni
Keď mozog dostane ticho, začne sa diať niečo zvláštne
Keď vedci na dva dni vyradili sietnicu, v mozgu sa odohralo niečo nečakané. V oblasti nazývanej laterálne genikulárne jadro, ktorá prepája oči so zrakovou kôrou, sa objavili silné synchronizované elektrické výboje.
Ide o rovnaký typ aktivity, aký sa objavuje ešte pred narodením a pomáha mozgu správne nastaviť zrakové spojenia. Inými slovami, mozog sa správal, akoby sa na chvíľu vrátil späť do vývojovej fázy.
„Keď sa sietnica dočasne vyradí, mozog reaguje vzorcami aktivity, ktoré sú typické pre raný vývoj a umožňujú opätovné posilnenie oslabených spojení.“, uvádzajú autori štúdie.
Bez týchto výbojov by to nefungovalo
Vedci dokázali, že tieto elektrické „bursty“ sú kľúčové. Keď geneticky vyradili vápnikové kanály, ktoré ich vytvárajú, liečebný efekt zmizol. To potvrdzuje, že nejde o náhodu, ale o presne definovaný biologický mechanizmus.
Toto je dôvod, prečo vedci hovorí o prelome
Najväčším prekvapením je, že nie je nutné zasahovať do zdravého oka. Stačí dočasne vyradiť to slabé, ktoré aj tak neposkytuje kvalitný obraz. Mozog následne jeho spojenia „znovu naštartuje“.
Aj samotní autori ale zdôrazňujú opatrnosť. Zatiaľ ide o experimenty na myšiach a ľudský zrakový systém je zložitejší. Napriek tomu ide o zásadný posun v chápaní mozgu.
„Ak sa tento efekt potvrdí aj u ľudí, znamenalo by to, že nie je potrebné prerušovať videnie zdravého oka. To by bol významný krok vpred.“, uviedol Bear.
