Vedci vypočítali, ako ďaleko od nás môže žiť iná inteligentná civilizácia. Takto ďaleko môžu byť
Nové závery z konferencie EPSC–DPS2025 naznačujú, že ak vo vesmíre existuje iná inteligentná civilizácia, môže byť od nás vzdialená šialene ďaleko. Šanca, že ju spoznáme, je mizivá, pretože by musela prežiť státisíce až milióny rokov, aby sme sa stretli v jednej galaktickej ére.
Nové závery z konferencie EPSC–DPS2025 v Helsinkách prinášajú nový pohľad na otázku, ktorá fascinuje vedcov aj laikov už celé desaťročia: „Existuje v našej galaxii ďalšia inteligentná civilizácia?“. Podľa výskumu vedeného Dr. Manuelom Scherfom a profesorom Helmutom Lammerom z Rakúskej akadémie vied to vôbec nevyzerá ružovo.
Ich modely naznačujú, že ak mimozemský technologicky vyspelý druh existuje, jeho planéta by od Zeme mohla byť vzdialená až 33 000 svetelných rokov. Jednoducho povedané, neskutočne ďaleko. Na tému upozornil portál SciTechDaily.
Vedci vysvetľujú, že šanca na súčasné spolunažívanie dvoch inteligentných civilizácií v rámci jednej galaktickej ére je mizivá. Aby to bolo možné, takýto druh by musel vydržať existovať neuveriteľne dlho, najmenej 280 000 rokov. Ak by ich malo byť v galaxii viac, napríklad desať, každá by musela prežiť minimálne desať miliónov rokov. To znamená, že ak by sme jedného dňa zachytili signál z vesmíru, jeho odosielateľ by s veľkou pravdepodobnosťou patril k oveľa staršej a dlhšie existujúcej civilizácii než my.
Šanca, že spoznáme mimozemskú civilizáciu, je veľmi malá
Kľúčom k pochopeniu tohto pesimistického výsledku sú samotné fyzikálne a chemické podmienky na planéte. Zem je totiž výnimočne presne „vyladená“. Jej atmosféra, zložená najmä z dusíka, kyslíka a „nepatrného“ množstva oxidu uhličitého, vytvára stabilné prostredie, v ktorom môže existovať život, a tektonická činnosť neustále regulovala rovnováhu CO₂ počas miliárd rokov. Platňová tektonika funguje ako planetárny termostat. Bez nej by uhlík zmizol v horninách a fotosyntéza by sa zastavila.
„Keď koncentrácia CO₂ klesne pod istú úroveň, biosféra jednoducho skolabuje,“ upozorňuje Scherf.
Pri súčasnej koncentrácii len 0,042 percenta oxidu uhličitého má Zem životnosť biosféry odhadom do jednej miliardy rokov. No ak by mala planéta desaťnásobne vyšší obsah CO₂ a bola vzdialená ďalej od svojej hviezdy, mohla by podporovať život až 4,2 miliardy rokov. Naopak, planéta s iba jedným percentom CO₂ by zvládla sotva tri. Rovnako dôležitý je kyslík. Na to, aby sa mohli rozvíjať väčšie živočíchy či vzniknúť oheň, treba aspoň 18 percent O₂. Bez ohňa by nebolo tavenie kovov s čím súvisia aj následné začiatky technológie.
Neprehliadni
Sme, či nie sme vo vesmíre sami?
Naša civilizácia existuje iba niekoľko tisícročí, no samotný vývoj od prvých mikroorganizmov po inteligentné bytosti trval celé 4,5 miliardy rokov. Čím dlhšie je biosféra stabilná, tým väčšia šanca, že sa život vôbec dostane do fázy inteligencie. Preto sa vedci domnievajú, že v Mliečnej dráhe môže byť len niekoľko takých planét, kde sa tieto okolnosti stretli.
Aj keď tieto výpočty pôsobia pesimisticky, nie všetci ich vnímajú ako dôvod na rezignáciu. „Ak chceme zistiť, či sme vo vesmíre sami, musíme hľadať,“ zdôrazňuje Scherf s odkazom na projekt SETI, ktorý už desaťročia zachytáva signály z hlbín vesmíru. Hoci sú šance minimálne, úspech by znamenal najväčší vedecký objav všetkých čias. Tým by bol dôkaz, že ľudstvo nie je vo vesmíre jediné.
