Vedci varujú pred vytvorením „zrkadlového života“, môže to mať pre nás katastrofické následky
Výskumníci vysvetľujú, že ak vytvoríme zrkadlový život, nič už nebude také, ako predtým.
Zrkadlový život je termín pre syntetický druh organizmu, ktorý je na molekulárnej úrovni zrkadlovo obrátenou verziou prirodzeného života. Znie to ako niečo zo sci-fi a z veľkej časti aj je. Hoci to znie nemožne, výskumníci uvažujú nad tým, že takáto forma života by mohla existovať. Momentálne je ale vytvorenie aj tej najjednoduchšej zrkadlovej baktérie ďaleko za hranicami našich technologických a vedeckých schopností, píše University of Utah.
Nie naveky ale môže ostať zrkadlový život mimo nášho dosahu. Výskumníci veria, že už do niekoľkých dekád by pokroky v technológiách natoľko výrazné, že by sme mohli takúto formu života vytvoriť. Zrkadlové baktérie by mohli odštartovať boom vo výrobe nových liekov, no výskumníci varujú. Syntetický život môže so svojim okolím interagovať nečakanými a možno aj nebezpečnými spôsobmi.
“Ak si máme predstaviť zrkadlový život, najskôr si potrebujeme povedať niečo o bežnom živote. Všetky biomolekuly, napríklad DNA alebo proteíny, majú, rovnako ako my, svoju “dominantnú ruku”. Môžeme teda povedať, že všetky môžu mať teoreticky svoju “ľavú” a “pravú” verziu. Pred miliardami rokov sa život na Zemi rozhodol pre ľavé verzie proteínov a naprieč evolúciou používal tieto ľavé verzie proteínov,” vysvetľujú výskumníci.
Opačne postavené organizmy
Keď hovoríme o zrkadlovom živote, dostávame sa do zaujímavého myšlienkového experimentu. Čo ak by sa nám podarilo vytvoriť život s “pravými” proteínmi namiesto ľavých? Išlo by o organizmy, ktoré sa veľmi podobajú na prirodzený život, no neexistujú voľne v prírode. Preto je zrkadlový život niečo, čo vieme vytvoriť len v laboratóriu.
Najväčšie využitie vidia výskumníci v liekoch. Dnes, ak dáme človeku liek založený na nukleovej kyseline alebo proteínoch, tráviace enzýmy ho dokážu rapídne rozložiť, niekedy v priebehu minút. To môže byť problémom pri liečení chronických ochorení spôsobom, ktorý je lacný a pohodlnejší.
Zrkadlové molekuly totiž nie sú rozpoznané tráviacimi enzýmami, čiže majú potenciál ostať v tele oveľa dlhšie. Teoreticky by sme vďaka tomu mohli vytvoriť novú radu liekov, ktoré nám dovolia liečiť dnes ťažko vyliečiteľné ochorenia. Dnes dokážu výskumníci vyrobiť “zrkadlové lieky”, no veľmi komplikovaným spôsobom. Prakticky spájajú chemicky atóm po atóme. Ak by existovala zrkadlová baktéria, tá by mohla vytvoriť zrkadlový liek oveľa prirodzenejšie, čo by viedlo k ľahšej masovej produkcii tohto lieku.
Neprehliadni
Problém zrkadlového života
Ako sme ale spomenuli na začiatku, zrkadlový život môže byť podľa názoru odborníkov nebezpečný. Existuje reálne riziko, že zrkadlový život by sa mohol začať nekontrolovateľne rozmnožovať, pretože by ho nedržali na uzde prirodzené mechanizmy, ktoré dnes bránia baktériám premnožiť sa.
V našom svete existujú rôzne “predátory”, ktoré lovia baktérie a tým ich držia pod kontrolou. Hovoríme napríklad o antibiotikách a imunitnom systéme. Tie by ale nefungovali na zrkadlový život.
Zrkadlové baktérie by možno nedokázali rásť, pretože by nenašli dostatok potravy, ktorá by im to umožnila. Výskumníci sa však na to nemôžu spoľahnúť. Existuje totiž šanca, že zrkadlová baktéria by buď našla spôsob ako získať dostatok jedla, alebo by našla spôsob, ako normálne jedlo konvertovať na “zrkadlové jedlo”. V ten moment by sa povolili jej evolučné brzdy a ostatné mechanizmy, ktoré držia normálne baktérie na uzde, by tu neboli efektívne.
Výskumníci ale dodávajú, že zrkadlový život a jeho riziká sú momentálne vysoko špekulatívnou hypotézou. Zatiaľ nemáme dostatok informácií na to, aby sme dokázali povedať ako by sa zrkadlový život správal a aké by boli riziká.
“Najviac musím zdôrazniť to, že vedci vedia, že neexistuje okamžité riziko. V súčasnosti sme nedokázali vytvoriť nič ani zďaleka tak komplexné, ako bunku baktérie,” hovoria výskumníci.
Zrkadlové lieky sú úplne odlišnou sférou. Ide o chemické látky, ktoré sú vo vývoji, no nepredstavujú žiadne riziko oproti zrkadlovej baktérií, ktorá by mala možnosť rozmnožovať sa. Vedci varujú, že akonáhle vytvoríme prvú zrkadlovú bunku, uvoľníme “džina”, ktorý sa už nebude len tak ľahko dať vrátiť späť do lampy.
