Metla ľudstva sa s nami tiahne dlhšie, než sme mysleli: Číňania vedeli ako uvariť pivo už pred 10-tisíc rokmi
Výskumníci odhalili na archeologickom nálezisku v Číne úlomky nádob, v ktorých sa fermentovalo ryžové pivo.
Výskumníci odhalili dôkazy o existencii ryžového piva, ktoré sa datujú približne 10-tisíc rokov do minulosti. Nález objavili vedci na archeologickom nálezisku Shangshan v čínskej provincii Zhejiang a ponúka nám pohľad na históriu a vznik alkoholických nápojov na území východnej Ázie, informuje Čínska akadémia vied.
Autori štúdie vysvetľujú, že tento nález vyzdvihuje prepojenie medzi fermentovaním ryže a kultúrnym kontextom regiónu. Zároveň výskumníkom prináša viac poznatkov o rannom poľnohospodárstve Číny a sociálnych štruktúrach krajiny.
Nález sa skladá z dvanástich keramických úlomkov datujúcich sa približne 10-tisíc rokov do minulosti. Úlomky patrili viacerým typom nádob, pričom niektoré slúžili na fermentovanie, iné na spracovanie, varenie, uskladnenie alebo podávanie ryžového piva.
“Sústredili sme sa na identifikovanie škrobu a húb, ktoré by nám viac prezradili o využitiach keramických nádob a spôsobov spracovania potravín a nápojov,” vysvetľuje profesor Liu Li, jeden z autorov štúdie.
Traces of 10,000-year-old ancient rice beer discovered in Neolithic site in Eastern China
— Nrken19 (@nrken19) December 9, 2024
Fermentácia starovekého ryžového piva
Analýza takzvaných fytolitov, mikroskopických ložiskách minerálov, ktoré sa nachádzajú v niektorých rastlinných tkanivách, odhalila významnú prítomnosť fytolitov domestikovanej ryže. Tieto dôkazy naznačujú, že ryža bola významným zdrojom pre ľudí žijúcich v oblasti Shangshan. Výskumníci objavili aj široké spektrum granúl škrobu. Veľa z týchto granúl vykazovalo známky enzýmového rozkladu a želatinizácie. Tieto faktory sú charakteristické pre proces fermentácie.
Neprehliadni
Popri tom výskumníci odhalili aj výrazné množstvo hubovitých prvkov, vrátane určitých plesní a kvasiniek. Niektoré vykazovali jasné známky fermentácie. Ide o hubovité materiály, ktoré sa spájajú s typickými čínskymi metódami na výrobu alkoholu, napríklad sa objavujú pri výrobe ryžového vína.
Vyššie koncentrácie týchto prvkov objavili vedci v guľovitých keramických nádobách, než v iných nádobách určených na varenie alebo spracovanie. Táto distribúcia naznačuje, že ľudia využívali rozličné typy nádob na špecifické funkcie. Guľovité nádoby využívali ľudia primárne na fermentovanie alkoholu.
“Nálezy naznačujú, že ľudia z oblasti Shangshan využívali široké spektrum rôznych stratégií počas ranných fáz domestikovania ryže. Zároveň zisťujeme, že využívali keramické nádoby, hlavne nádoby guľovitého tvaru, na vyrábanie ryžových alkoholických nápojov,” hovoria vedci.
Rozvoj tejto metódy výroby alkoholu sa úzko spája s domestikovaním ryže a teplým, vlhkým podnebím ranného holocénu. Domestikovanie ryže poskytlo ľuďom stabilný zdroj pre fermentáciu a vhodné podnebie zas prispelo k rozvoju špecifickej čínskej metódy fermentácie “qu”. Táto metóda fermentácie sa spoliehala na rast určitého druhu huby.
Aby výskumníci vylúčili potenciálnu kontamináciu vzoriek, analyzovali aj okolitú pôdu, ktorá vykázala výrazne menej pozorovaných zdrojov. To výskumníkov utvrdilo v tom, že nádoby skutočne slúžili svojmu účelu.
Predpokladá sa, že alkoholické nápoje zohrávali významnú úlohu pri ceremoniálnych hostinách. Mali teda rituálny význam, čo môže byť hnacou silou pre rozšírenú kultiváciu ryže naprieč neolitickou Čínou. Dôkazy o fermentovaní alkoholu, ktoré výskumníci objavili na archeologickom nálezisku Shangshan reprezentujú najskoršie objavené použitie tejto technológie vo východnej Ázii. Zároveň ukazujú výskumníkom komplexnú súhru medzi domestikovaním ryže, produkciou alkoholu a sociálnymi vzťahmi.
Staroveký alkohol
V tomto smere je zaujímavou štúdia, ktorá nám odhaľuje ako mohlo chutiť víno v starovekom Ríme. Výskumníci analyzovali nádoby, ktoré sa v starovekej Rímskej ríši používali na fermentáciu vína a tvrdia, že kvalita rímskeho vína nebola až tak zlá, ako to predpokladali predchádzajúce výskumy. Dokonca tvrdia, že kvalitou mohlo prekonávať dnešné kvalitné vína.
Autori novej štúdie ďalej vysvetľujú, že chybná predstava o chuti a výrobe rímskeho vína pochádza z nepochopenia jedného zo základných procesov rímskeho vinárstva, fermentovania v špecifických hlinených nádobách, ktoré sa nazývajú dolia. Výskumníci do dnešného dňa objavili množstvo pivníc, v ktorých ležali stovky týchto nádob, no až donedávna sme nemali poznatky o tom, akú úlohu hrali pri výrobe tohto alkoholického nápoja. Viac o chuti rímskeho vína nájdeš v tomto článku.
