Vedci po prvýkrát v histórii zachytili moment, ktorý sa odohral aj pri vzniku Zeme
Výskumníci zachytili ten presný moment, ktorý značí vznik novej planéty v hviezdnej sústave.
Astronómovia po prvýkrát v histórii dostali možnosť pozorovať niečo neuveriteľné, zrod novej hviezdnej sústavy. Presnejšie zachytili ten správny moment, kedy sa začala okolo mladej hviezdy formovať prvá planéta, informuje Európske južné observatórium.
Bod zrodu planéty zachytili výskumníci pomocou teleskopov ALMA a Webbovho vesmírneho teleskopu.
“Toto je prvýkrát, čo sa nám podarilo identifikovať najskoršie momenty planetárnej formácie okolo inej hviezdy, než je naše Slnko. Na zábere nevidíme len novú hviezdnu sústavu, zároveň sa pozeráme do minulosti a vidíme, ako vyzeralo aj naše Slnko, keď sa okolo neho začala formovať prvá planéta,” vyjadrila sa Melissa McClure, vedúca novej štúdie.
Pozorovanú sústavu označujú výskumníci ako HOPS-315 a nachádza sa od nás približne 1300 svetelných rokov. Samotná hviezda je hviezdou podobného typu ako naše Slnko. Autori výskumu hovoria, že okolo podobných protohviezd do dnešného dňa pozorovali len prstence plynu a prachu, ktoré nazývame protoplanetárne disky. Z týchto kozmických štruktúr sa postupom času začínajú formovať nové planéty.
Nová protoplanéta na obzore
V protoplanetárnych diskoch výskumníci už niekoľkokrát objavili masívne planéty, veľkosťou podobné Jupiteru. Zároveň ale tušili, že prvé pevné zárodky planét, takzvané planetezimály, musia vznikať ešte v skorších štádiách planetárnej evolúcie. V našej Slnečnej sústave je materiál, ktorý ako prvý kondenzoval v oblasti obežnej dráhy Zeme, uväznený v asteroidoch a meteoritoch. Prostredníctvom týchto objektov výskumníci dokážu určiť, kedy sa v našej Slnečnej sústave začali tvoriť prvé objekty.
Meteority, ktoré dopadli na našu planétu, sú plné kryštalických minerálov. Tie obsahujú veľa oxidu kremíka. Autori štúdie vysvetľujú, že tieto minerály môžu kondenzovať pri extrémne vysokých teplotách, ktoré nachádzame v mladých planetárnych diskoch. Postupom času sa kondenzovaný pevný materiál viaže na seba a vznikajú drobné väčšie zárodky, ktoré naberajú ďalšiu hmotu. Planetezimály majú veľkosť približne jeden kilometer a sú zárodkami planét ako Zem alebo jadier plynných obrov ako Jupiter. Astronómovia veria, že tieto zárodky vznikajú po kondenzovaní prvých kryštalických materiálov.
Neprehliadni
V rámci svojho výskumu vedci po prvýkrát pozorovali kondenzáciu materiálu v horúcom protoplanetárnom disku sústavy HOPS-315. Výskumníci odhalili oxid kremíka stále vo svojom plynnom stave, no zároveň aj v rámci týchto kryštalických minerálov. To je jasným náznakom toho, že sa proces solidifikácie ešte len začína.
“Ide o proces, ktorý sme doteraz nikdy nevideli, ani v protoplanetárnom disku vzdialenej hviezdy, ani nikde inde mimo Slnečnej sústavy,” hovorí spoluautor štúdie, Edwin Bergin.
Prvýkrát tieto látky identifikoval Webbov vesmírny Teleskop. Výskumníci ale chceli zistiť presne, odkiaľ zaznamenaný signál vychádza. Tu pomohol teleskop ALMA (pozn. Atacama Large Millimeter/submillimeter Array). Dáta ukázali, že tieto signály vychádzali z malého regiónu okolo hviezdy. Ak by sme to premietli na našu Slnečnú sústavu, signál vychádzal približne z asteroidového pásu, ktorý sa nachádza medzi Marsom a Jupiterom.
Výskumníci sústavu pozorne monitorujú
Práve kvôli vzdialenosti od hviezdy, v akej výskumníci signál pozorovali, je sústava HOPS-315 skvelým analógom pre našu Slnečnú sústavu.
“Objavili sme minerály, ktoré sa v tejto extrasolárnej sústave nachádzajú v rovnakom regióne, v akom ich vidíme v asteroidoch. Preto je táto sústava skvelou na skúmanie našej vlastnej histórie,” vyjadril sa Logan Francis, tretí autor štúdie.
HOPS-315 je teda najlepšou možnosťou na študovanie procesov, ktoré sa z najväčšou pravdepodobnosťou odohrali aj v našej Slnečnej sústave. Rovnako astronómovia dostávajú možnosť skúmať, ako v skutočnosti dochádza ku vzniku nových planét a spresniť už existujúce modely. Výskumníci budú sústavu pravidelne monitorovať a v ďalších štúdiách prezradia, ako sa HOPS-315 postupne vyvíja.
