Vedci omladili starnúci imunitný systém. Kľúčom boli bunky, ktoré telo s vekom stráca
Vedci omladili krvotvorbu starých myší pomocou mladých kmeňových buniek. Raz by si človek mohol vlastné bunky odložiť už v mladosti.
S pribúdajúcim vekom imunitný systém slabne oveľa skôr, než sa objavia prvé viditeľné známky starnutia. Krvotvorné kmeňové bunky v kostnej dreni postupne strácajú svoju pôvodnú výkonnosť, hromadia poškodenia a začínajú vyrábať iný pomer krviniek než v mladosti. Telo sa potom ťažšie bráni infekciám a rastie aj riziko niektorých ochorení krvi. Vedci preto skúmajú, či by sa starnúca krvotvorba nedala obnoviť mladšími bunkami.
Kostná dreň vytvorí každú sekundu milióny nových krviniek. Z krvotvorných kmeňových buniek vznikajú červené krvinky prenášajúce kyslík, krvné doštičky potrebné pri zrážaní krvi aj bunky imunitného systému. S vekom však ubúda naivných B a T lymfocytov, ktoré sú pripravené reagovať na patogén, s akým sa telo ešte nestretlo. Aj preto starší ľudia horšie zvládajú niektoré infekcie a očkovanie u nich nemusí vyvolať rovnako silnú odpoveď ako u mladších.
Výskumníci z Lund Stem Cell Center skúmali, či sa dá tento vývoj aspoň čiastočne zvrátiť. Pokusy robili na myšiach, ktorých krvotvorný systém starne biologicky podobným spôsobom ako ľudský, iba podstatne rýchlejšie. Zmeny, ktoré by pri človeku museli sledovať celé desaťročia, tak mohli pozorovať počas niekoľkých rokov.
Dnešná transplantácia krvných kmeňových buniek je pre pacienta náročná. Pred zákrokom musí absolvovať liečbu, ktorá potlačí pôvodnú krvotvorbu a uvoľní priestor pre transplantované bunky. Používa sa najmä chemoterapia, niekedy v kombinácii s celotelovým ožarovaním. Najhoršie ju znášajú starší a oslabení pacienti, ktorí transplantáciu často potrebujú najviac.
Staré bunky museli na chvíľu opustiť kostnú dreň
Švédsky tím sa pokúsil pripraviť kostnú dreň šetrnejšie. Starším myšiam podal látky, ktoré dočasne presunuli časť ich vlastných krvotvorných kmeňových buniek z kostnej drene do krvi. V kostnej dreni sa tým uvoľnilo miesto pre nové bunky.
Neprehliadni
Výskumníci zároveň použili imunotoxín CD45-SAP. Tvorí ho protilátka, ktorá rozpozná povrchový proteín CD45 na krvotvorných bunkách, a toxická zložka, ktorá naviazanú bunku poškodí. Metóda nedokázala odstrániť iba zostarnuté alebo poškodené bunky, no krvotvorný systém zasiahla cielenejšie než klasická chemoterapia.
Myši potom dostali mladé krvotvorné kmeňové bunky, ktoré vedci pred transplantáciou namnožili v laboratóriu. Staré a nové bunky začali v kostnej dreni súťažiť o uvoľnený priestor. Najlepšie výsledky priniesla kombinácia imunotoxínu, látok na presun pôvodných buniek a dostatočne veľkého množstva mladých buniek.
Mladé bunky sa uchytili a začali vytvárať viaceré druhy krviniek. V krvi starých myší pribudli najmä takzvané naivné B a T lymfocyty, teda mladé imunitné bunky, ktoré sa ešte nestretli s konkrétnym patogénom a sú pripravené reagovať na novú hrozbu. Zloženie imunitných buniek sa tak viac podobalo tomu, aké vedci pozorujú u mladších zvierat.
Výskum má ale aj svoje limity. Vedci myši úmyselne nenakazili vírusom ani baktériou a netestovali ani ich reakciu na očkovanie. Z výsledkov preto zatiaľ nevieme, či by zvieratá infekciu skutočne zvládli lepšie. Pokus ukázal mladšie zloženie krvotvorby, nie priamo silnejšiu obranu pred chorobami.
Časť zmien spojených so starnutím navyše zostala zachovaná. Počet niektorých buniek nedosiahol hodnoty mladých myší a krvotvorba mala stále väčší sklon k produkcii myeloidných buniek. Zákrok teda posunul krvotvorný systém mladším smerom, no nedokázal ho vrátiť do pôvodného stavu.
Vedci potom otestovali, či dokážu brzdiť vážne ochorenie
Súčasťou výskumu bol aj samostatný experiment s myšami, ktoré mali genetickú predispozíciu na myelodysplastický syndróm a akútnu myeloidnú leukémiu. Vedci im ešte pred rozvojom ochorenia transplantovali zdravé bunky kostnej drene a sledovali, či dokážu nahradiť časť rizikovej krvotvorby a spomaliť nástup choroby.
Z 20 neliečených myší sa ochorenie krvi objavilo u 15, zatiaľ čo v transplantovanej skupine ochoreli iba tri z deviatich zvierat. Akútna leukémia vznikla u piatich neliečených myší, no neobjavila sa ani u jednej z deviatich myší, ktoré dostali zdravé bunky.
Výsledok naznačuje, že zdravé bunky dokázali aspoň čiastočne potlačiť krvotvorbu náchylnú na vznik ochorenia. Skupiny však boli malé a išlo o konkrétnu genetickú poruchu, preto zatiaľ nemožno povedať, že rovnaký postup zaberie aj u ľudí alebo pri ochoreniach spojených s bežným starnutím.
Kmeňové bunky sa už predávajú ako zázračná liečba
Súkromné kliniky už dnes ponúkajú kmeňové bunky ako liečbu problémov s kĺbmi, imunitou či nervovým systémom. Mnohé pôsobia v krajinách so slabšou reguláciou a za zákroky si pýtajú vysoké sumy, hoci ich účinnosť nepotvrdili kvalitné klinické skúšky.
Tlačová správa spomína aj Bryana Johnsona, známu postavu hnutia longevity. Johnson si nechal aplikovať mladé kmeňové bunky do kĺbov. Jeho zákrok však nesúvisel s výmenou krvotvorného systému, ktorú skúmali vedci v Lunde. Pod označením „liečba kmeňovými bunkami“ sa totiž skrývajú veľmi rozdielne postupy.
Profesor David Bryder kritizuje aj komerčné skladovanie pupočníkovej krvi. Podľa neho býva v pupočníku príliš málo buniek a diagnóz, pri ktorých by vlastná uskladnená vzorka dieťaťu neskôr pomohla, je málo. Služba pritom môže stáť okolo 30-tisíc švédskych korún, približne 2 700 eur.
Bunky z mladosti by si človek mohol odložiť
Bryder považuje za zaujímavejšiu inú možnosť. Človek by si dal v mladosti odobrať vlastné krvotvorné kmeňové bunky, ktoré by sa zmrazili a uskladnili. O niekoľko desaťročí by ich mohol dostať späť, keď by jeho krvotvorba a imunita začali citeľne slabnúť.
Súčasná štúdia túto predstavu ale neoverovala. Staré myši dostali bunky od mladých darcov. Vedci bunky neodobrali jednému zvieraťu v mladosti, nezmrazili ich a po rokoch mu ich nevrátili. Použitie vlastných buniek odložených z mladosti je zatiaľ námetom pre ďalší výskum.
Kým sa podobná metóda dostane do nemocníc, vedci musia preveriť jej dlhodobú bezpečnosť a účinnosť u ľudí. Potrebujú zistiť aj to, či mladšie zloženie krviniek skutočne zníži počet infekcií a ochorení. Zmrazenie vlastných buniek v mladosti je preto zatiaľ zaujímavý vedecký plán, nie dostupná omladzovacia liečba.
