Vedci odhalili starý evolučný reflex, ktorý máš aj ty. Takto reaguje tvoj mozog na výkriky šimpanza
Mozog reaguje na šimpanzí hlas prekvapivo silno. Nový výskum ukazuje, že šimpanzie vokalizácie aktivujú staré neurálne okruhy spojené s jazykom, emóciami a sociálnymi signálmi, hoci nejde o ľudský hlas.
Keď počuješ niekoho hovoriť, tvoj mozog okamžite zapne sériu procesov, ktoré si ani neuvedomíš, rozozná tón, emóciu a farbu hlasu. Vedci z Univerzity v Ženeve teraz ukázali, že podobné mechanizmy sa ozvú aj pri jednom zvuku, ktorý by si tam možno nečakal, pri hlase šimpanza, informuje portál Phys. Výskum v žurnále eLife ukazuje, že v našom sluchovom kortexe existujú malé špecializované oblasti, ktoré reagujú práve na šimpanzie vokalizácie. Výskum taktiež potvrdil, že takto náš mozog reaguje jedine na šimpanzy.
Tím zobral 23 dobrovoľníkov a postupne im púšťal hlasy štyroch druhov, človeka, šimpanza, bonoba a makaka. Bonoby sú nám geneticky rovnako blízke ako šimpanzy, no znejú oveľa viac „vtáčie“ a melodicky. Makaky sú od nás vzdialené vo všetkom, evolučne aj akusticky.
Účastníci ležali vo funkčnej magnetickej rezonancii a vedci sledovali, čo v mozgu reaguje.
„Chceli sme overiť, či existuje subregión citlivý špecificky na vokalizácie primátov,“ povedal výskumník Leonardo Ceravolo.
Prečo reagujeme práve na šimpanzy? Akustika rozhoduje
Kritickým faktorom je akustická podobnosť, nie genetická blízkosť. Šimpanzy vytvárajú širokopásmové zvuky, bohaté, drsné, s komplexným frekvenčným rozsahom. Takýto typ zvuku je extrémne dôležitý aj pre človeka, pretože práve širokopásmové signály nesú informácie o emóciách, naliehavosti, alebo identite.
Šimpanzie revy a výkriky tak aktivujú hlboko uložené okruhy, ktoré náš mozog považuje za evolučne relevantné. Bonoby síce geneticky stoja na tom istom „poschodí“, ale keďže vydávajú melodický, tónový „spev“, náš mozog ich jednoducho nečíta rovnako.
Neprehliadni
„Reakcia na šimpanzy bola jednoznačne odlišná od reakcie na bonoby alebo makaky,“ dodáva Ceravolo.
Najsilnejšia aktivita sa objavila v oblasti superior temporal gyrus, v rovnakom regióne, ktorý spracúva jazyk, hudbu, rytmus, aj zvukové emócie.
V momente, keď zaznel šimpanzí hlas, sluchové centrum reagovalo špecifickým spôsobom. Ako keby v mozgu zasvietilo malé „poznám to“. A to je fascinujúce, pretože ide o reakciu na úplne neľudský hlas.
Tento výsledok ukazuje, že základy pre rozpoznávanie hlasu nevznikli spolu s jazykom. Sú staršie a fungovali ešte v časoch, keď naši predkovia používali zvuky oveľa surovejším spôsobom.
Hoci sa štúdia venuje výhradne zvukom, výskum evolúcie jazyka dnes pracuje s multimodálnym obrazom komunikácie. Šimpanzy a bonoby používajú gestá vedome a účelovo, ukazujú, ťahajú za ruku, dotýkajú sa druhých, aby niečo dosiahli. Robia to presne tak, ako malé deti predtým, než vyslovia prvé slová.
Keď spojíš tento fakt s novým zistením o hlasovej rezonancii, vznikne jednoduchý obraz. Človek má staré neurálne okruhy, ktoré reagujú súčasne na zvuk aj telo. Jazyk tak nevznikal ako izolovaný „systém slov“, ale ako pokračovanie starého komunikačného balíka, zvukov, gest a výrazov.
Táto kombinácia je jeden z dôvodov, prečo dokážu bábätká rozpoznať matkin hlas ešte pred narodením. Mozog reaguje na komplexné signály, nie iba na slová.
Čo to znamená pre vývoj reči?
Výsledky naznačujú, že časť našich schopností spracovať hlas pochádza z obdobia, keď jazyk ešte neexistoval. Zdieľame ich s veľkými primátmi a používame ich aj dnes, hoci si to neuvedomujeme.
„Ukazujeme, že časť mozgu dospelého človeka reaguje aj na neľudské vokalizácie,“ hovorí Ceravolo.
To naznačuje, že mechanizmy potrebné pre identifikáciu hlasu, emócií a sociálneho kontextu nevznikli až s hovorenou rečou.
Tieto výsledky neznamenajú, že rozumieme šimpanzom alebo že by sme s nimi viedli konverzáciu. Skôr ti pripomenú, že jazyk stojí na oveľa staršom základe. Mozog dodnes nosí časti „komunikačného hardvéru“, ktorý fungoval dávno pred tým, než sa zrodili slová, a tieto staré okruhy sa ozvú aj vo chvíli, keď počuješ hlas zvieraťa, ktoré je naším najbližším žijúcim príbuzným.
