Vedci objavili slabinu rakoviny, ktorú doteraz nikto nevidel. Nový liek dokázal spomaliť rast nádoru až o 77 %
Vedci objavili nový spôsob, ako spomaliť rast odolných nádorov pomocou inhibície enzýmu Pol 1.
Vieš, čo je nové vo svete vedy? Vedci z Johns Hopkins Kimmel Cancer Center prišli s novým objavom, ktorý môže poriadne zamiešať karty v boji proti rakovine. Ich najnovší výskum, ktorý zverejnili v prestížnom časopise Cell Chemical Biology, ukazuje, že v bunkách sa toho deje oveľa viac, než sme si doteraz mysleli. Objavili totiž zaujímavé prepojenie medzi tvorbou ribozomálnej RNA (rRNA) a takzvaným zostrihom RNA. Ide o proces, ktorý rozhoduje o tom, ako sa v bunke upravuje genetická informácia. A práve tu sa ukrýva kľúč k účinnejšej liečbe aj tých najodolnejších nádorov.
Doteraz sa väčšina liečby sústredila na to, ako zastaviť rýchle delenie rakovinových buniek. Nový objav ale ukazuje, že dôležitý je aj enzým RNA polymeráza 1 (Pol 1), ktorý má na starosti výrobu rRNA. Teda ide o taký základ pre ribozómy, čo sú malé „továrne“ na výrobu bielkovín v bunke. Práve zvýšená produkcia ribozómov je typická pre agresívne nádory.
Nová liečba dáva nádej ťažko chorým pacientom
Keď vedci zablokovali Pol 1, bunky zrazu zažili šok a začali inak spracovávať svoju genetickú informáciu. Do hry vstupujú tri dôležité proteíny: RPL22, RPL22L1 a MDM4. Najväčším prekvapením je RPL22. Nakoľko sa doteraz sa o ňom myslelo, že je len „stavebným kameňom“ ribozómu, no ukázalo sa, že má aj regulačnú funkciu a ovplyvňuje, ako sa RNA zostriháva.
„Zistili sme, že ribozomálne proteíny nie sú len pasívni hráči, ale môžu ovplyvniť rast nádoru,“ vysvetľuje profesorka Marikki Laiho, ktorá na štúdii pracovala.
Tento objav je obrovskou správou najmä pre pacientov, ktorým bežné lieky nezaberajú. Vedci už pred časom zistili, že Pol 1 je dobrý cieľ pre nové lieky. V laboratóriu otestovali molekuly BMH-21 a BOB-42, ktoré Pol 1 dokážu vypnúť. Najlepšie fungovali na nádory s mutáciami v génoch RPL22, RPL22L1 alebo s vysokou hladinou MDM4. Ide hlavne o takzvané nádory s deficitom opravy nesúladu (MMRd), medzi ktoré patrí napríklad rakovina hrubého čreva, žalúdka či maternice.
Cesta k liečbe je ešte dlhá
Na zvieracích modeloch, kde použili nádory odvodené od pacientov (tzv. patient-derived tumors) s rovnakými genetickými znakmi, sa ukázalo, že BOB-42 dokázal spomaliť rast nádoru až o 77 % pri melanóme a kolorektálnom karcinóme. To je obrovské číslo, hlavne keď si uvedomíme, že tieto nádory často nereagujú na bežnú liečbu.
Neprehliadni
Zaujímavé je aj to, že zmeny v spracovaní RNA môžu ovplyvniť, ako imunitný systém rozpoznáva nádor. To znamená, že by sa dali kombinovať nové lieky s imunoterapiou a zvýšiť tak šancu na úspech aj u pacientov, ktorí už stratili nádej.
„Je to nový pohľad na to, ako môžeme meniť správanie rakovinových buniek a zároveň posilniť imunitu,“ dodáva Laiho.
Zatiaľ ide len o výsledky v laboratóriu a na zvieratách, ale vedci už plánujú klinické štúdie. Dôležité bude aj genetické testovanie pacientov, aby sa liečba mohla prispôsobiť konkrétnemu nádoru. Tento objav posúva onkológiu bližšie k personalizovanej medicíne. Teda k tomu, že liečba bude šitá na mieru.
