Vedci našli 430 tisíc rokov staré drevené nástroje. Dejiny skorých predkov ľudí budeme musieť prepísať
Vedci v Grécku objavili 430 tisíc rokov staré drevené nástroje, ktoré sú najstaršími ručne držanými nástrojmi svojho druhu. Nález ukazuje, že dávni hominíni pracovali s drevom oveľa skôr, než sa doteraz predpokladalo.
Vedci v Grécku objavili dva drevené predmety staré približne 430 tisíc rokov, ktoré dnes považujú za najstaršie známe ručne držané drevené nástroje na svete. Nález z lokality Marathousa 1 na Peloponéze posúva dôkazy o tomto type technológie najmenej o 40 tisíc rokov hlbšie do minulosti.
Práve preto ide o taký vzácny objav. Drevo sa po takom dlhom čase väčšinou nezachová, takže podobných nástrojov mohlo v minulosti existovať oveľa viac, len sa z nich dodnes nič nezachovalo.
Jeden bol na kopanie, druhý zostáva záhadou
Prvý nástroj vyrobili z jelše a meria približne 81 centimetrov. Jeho koniec je rozštiepený a opotrebovaný, čo naznačuje, že mohol slúžiť ako kopacia alebo viacúčelová palica. Vedci predpokladajú, že sa používal napríklad pri práci v pôde pri brehu jazera, prípadne pri odstraňovaní kôry.
Druhý predmet je podstatne menší, meria len 5,7 centimetra. Je úplne zbavený kôry a na jednom konci má zaoblenie a drobné jamky. Jeho presná funkcia zatiaľ nie je jasná. Výskumníci však nevylučujú, že mohol pomáhať pri opracovaní iných materiálov alebo pri výrobe kamenných nástrojov.
Evidence for the earliest hominin use of wooden handheld tools found at Marathousa 1 (Greece)https://t.co/Tr13K1YZ5P https://t.co/UvpqcFIIiU pic.twitter.com/zFOoVzlx27
— Peter Voegele (@Voegizug) February 1, 2026
Neprehliadni
Oba predmety sa zachovali len preto, že skončili v mimoriadne priaznivom prostredí. Mokrá pôda s nízkym obsahom kyslíka dokázala drevo chrániť oveľa lepšie, než je pri takýchto nálezoch bežné. Práve preto sú drevené nástroje z praveku takou vzácnosťou. Na rozdiel od kameňa či kostí sa drevo vo väčšine prípadov jednoducho rozpadne a po tisícoch rokov z neho nezostane nič.
Pri brehu jazera sa nekoncentrovala len voda, ale aj život a potrava
Marathousa 1 nebola obyčajná lokalita. Podľa nálezov išlo o jazerné prostredie, kde sa sústreďovali zvieratá, ľudia aj predátory. Vedci tam objavili nielen drevené nástroje, ale aj kamenné artefakty, opracované kosti a pozostatky veľkých zvierat vrátane slona. Práve preto sa miesto interpretuje aj ako priestor, kde sa spracúvala korisť.
„Najstarší spoľahlivý dôkaz cieleného technologického využívania rastlín pochádza práve z tohto obdobia,“ uviedla paleoantropologička Katerina Harvati z Univerzity v Tübingene.
Na prvý pohľad môže prekvapiť, že sa takéto miesto nachádzalo v období výrazného chladu. Európa vtedy prechádzala chladnou ľadovou fázou, no jazerné prostredie mohlo aj tak ponúkať vodu, potravu a relatívne priaznivé podmienky na prežitie. Nálezy zvierat ukazujú, že nešlo o mŕtvu krajinu, ale o bohatý ekosystém.
Zaujímavé je aj to, že jeden ďalší kus dreva z lokality niesol hlboké ryhy, ktoré vedci nepripísali ľuďom, ale veľkému mäsožravcovi, pravdepodobne medveďovi. Miesto teda nepatrilo len hominínom. O zdroje sa tu zrejme súperilo tvrdo.
Vedci stále nevedia, kto tieto nástroje vyrobil
Nástroje vznikli približne 130 tisíc rokov predtým, než sa objavil Homo sapiens. Ich tvorcov preto nemožno spájať s moderným človekom. Zároveň však vedci na lokalite nenašli ľudské pozostatky, takže presná identita výrobcu zostáva otvorená.
V hre je napríklad Homo heidelbergensis alebo veľmi raní neandertálci. Isté je len to, že išlo o hominínov, ktorí vedeli cielene pracovať s rôznymi materiálmi a využívať ich na konkrétne úlohy. Dôležité je aj to, že na tej istej lokalite sa už skôr našli kamenné a kostenné nástroje. Drevené nálezy tak dopĺňajú obraz technológie, ktorá bola zrejme oveľa pestrejšia, než naznačujú samotné kamenné artefakty.
Tento nález posunul históriu drevených nástrojov
Drevené nástroje z praveku poznáme aj z iných častí sveta, napríklad z Británie, Zambie, Nemecka či Číny. Sú medzi nimi zbrane, kopacie palice aj násady. Nálezy z Marathousy 1 sú však staršie než všetky doteraz známe ručne držané drevené nástroje.
Existuje síce ešte starší dôkaz využitia dreva človekom, a to zo zambijskej lokality Kalambo Falls, kde drevo datovali približne na 476 tisíc rokov. V tomto prípade však nešlo o ručný nástroj, ale o konštrukčný materiál. Aj preto sa grécky objav považuje za najstarší známy dôkaz ručne držaných drevených nástrojov, nie za úplne najstaršie použitie dreva človekom vôbec.
Objav z Grécka je významný aj tým, že ide o prvý dôkaz tohto druhu z juhovýchodnej Európy. Zároveň pripomína, aké skreslené môžu byť naše predstavy o dávnych technológiách. To, že sa v archeologickom zázname najčastejšie zachová kameň, ešte neznamená, že naši predkovia používali len kameň.
Mikroskop odhalil zásahy človeka
Výskumníci skúmali povrch drevených predmetov pod mikroskopom a našli na nich stopy po opracovaní. Išlo o záseky, rezné stopy a známky používania, ktoré sa odlišujú od poškodení spôsobených prírodou alebo zvieratami.
„Na rozdiel od kameňov potrebujú drevené predmety špeciálne podmienky, aby prežili dlhé obdobia,“ uviedla Annemieke Milks z Univerzity v Readingu, odborníčka na rané drevené nástroje.
Práve táto analýza bola rozhodujúca. Bez nej by archeológovia mohli hovoriť len o starom dreve. Vďaka detailnému skúmaniu však získali dôkaz, že najmenej dva kusy boli zámerne opracované a používané hominínmi.
Výkopy na lokalite prebiehali v rokoch 2013 až 2019. Väčší nástroj objavili v roku 2015, menší o tri roky neskôr.
