Umelá inteligencia prvýkrát vytvorila vírusy, ktoré naozaj fungujú. V nesprávnych rukách môže spôsobiť smrť miliónov ľudí
Umelá inteligencia po prvýkrát vytvorila funkčné vírusy v laboratóriu. Vedci dúfajú v pokrok v liečbe chorôb, no odborníci varujú pred rizikom biologických zbraní a možnou novou pandémiou, ak sa technológia dostane do nesprávnych rúk.
Po dlhých rokoch výskumu vedci prvýkrát verejne ukázali, že umelá inteligencia je schopná syntetizovať vírusové kmene, ktoré aj reálne fungujú. Cieľom tohto experimentu bolo poukázať na možnosti liečby. Okamžite sa však otvorila diskusia o tom, aké nebezpečenstvo prináša dostupnosť podobnej technológie pre menej eticky zmýšľajúcich jednotlivcov (terroristi, nepriateľské štáty a podobne). Na tému upozornil portál Futurism.
Výskum zo Stanfordovej univerzity využil model Evo, ten je špeciálne trénovaný na genetických dátach vírusov napádajúcich baktérie. Na rozdiel od nástrojov, ako ChatGPT tento systém nepracuje s bežným textom, ale analyzuje genómy bakteriofágov. Vedci sa zamerali na dobre známy fág phiX174, ktorý dokáže infikovať baktérie E. coli.
Spojenie AI a vírusov nevyzerá práve najlepšie
Model navrhol stovky alternatívnych podôb genómu. Z nich vedci vybrali vzorky, ktoré následne vytvorili metódou chemickej syntézy. Prekvapilo, že až šestnásť nových vírusov sa ukázalo, ako životaschopných a dokázali efektívne ničiť E. coli. Niektoré vykazovali dokonca silnejšiu aktivitu než prirodzene sa vyskytujúca verzia vírusu. Potom už len stačí mierna mutácia a máme tu novú pandémiu?
Podľa výskumníkov to môže predstavovať významný posun v oblasti fágovej terapie, ktorá je považovaná za alternatívu k antibiotikám. Avšak tým istým procesom by sa teoreticky dali vytvoriť aj vírusy s nebezpečnými vlastnosťami. Veru áno, ide biologické zbrane.
Na riziká okamžite upozornila hneď dvojica odborníkov. Prvým je právnik Tal Feldman, ktorý pôsobil v AI projektoch pre americkú vládu. Druhým je Jonathan Feldman, špecialista na biológiu a informatiku z Georgia Tech. V článku pre Washington Post zdôraznili, že nemožno prehliadať, čo všetko môžu podobné experimenty priniesť. Zdôraznili, že eticky vedený výskum sa síce sústredil na relatívne neškodný fág, avšak otvorené databázy s informáciami o ľudských patogénoch poskytujú dostatok materiálu pre každého, kto by chcel skúmať oveľa nebezpečnejšie možnosti.
Neprehliadni
Odborníci ďalej varujú, že štát musí reagovať rovnako rýchlo, ako napreduje vývoj AI. To znamená nielen rozširovanie databáz potrebných na vývoj protilátok a antivirotík, ale aj vytváranie infraštruktúry, umožňujúcej ich masovú výrobu. Podľa nich súkromný sektor takéto investície nebude ochotný znášať, preto by to mala byť súčasť štátnej stratégie.
Výskum má šancu pomôcť liečiť nemalý počet chorôb
Ďalšou prekážkou je pomalá regulácia, ako všade. Procesy, ktoré využíva americká FDA, sú podľa kritikov zastarané a nestačia na éru, v ktorej AI dokáže pripraviť návrh vírusu v priebehu niekoľkých dní. Otázkou preto je, či nebude lepšie vytvoriť nové inštitúcie, ktoré by dokázali zrýchlene posudzovať prostriedky navrhnuté umelou inteligenciou, no pri zachovaní prísnych bezpečnostných kritérií.
Stanfordský výskum síce vzbudzuje pozornosť. Zatiaľ však prešiel iba interným testovaním a nie je potvrdený nezávislými odborníkmi, keďže ešte neprešiel recenziou. Nedá sa teda povedať, nakoľko je jednoduché celý postup zopakovať.
Kombinácia rastúceho tlaku na zdravotníctvo, šírenia dezinformácií o vakcínach a snahy politikov nasadiť AI takmer do každej oblasti môže situáciu ešte poriadne skomplikovať. Jasné je však jedno: umelá inteligencia priniesla nielen prísľub rýchlejšej medicíny, ale aj nové dilemy, na ktoré súčasné systémy nie sú pripravené.
