Ukrajinci žalujú týchto amerických gigantov. Tvrdia, že ich čipy končia v ruských dronoch a raketách
Ukrajinskí civilisti žalujú Texas Instruments, AMD a Intel za to, že ich mikročipy sa mali objaviť v ruských raketách a dronoch.
V Spojených štátoch amerických sa rozbieha súdny prípad, ktorý môže zatriasť technologickým priemyslom. Na texaskom štátnom súde pribudla séria žalôb od ukrajinských civilistov, ktorí vinia spoločnosti Texas Instruments, AMD, Intel a distribútora Mouser Electronics z nepriamej účasti na vojnových zločinoch Ruska. Tvrdia, že mikročipy týchto firiem sa objavili v riadiacich systémoch ruských rakiet a dronov, ktoré ničili ich mestá, domovy a životy.
Podľa podaní žalobcov ide o dlhodobé pochybenia. Americké spoločnosti vraj roky ignorovali varovania, že ich polovodiče končia cez sprostredkovateľské siete v krajinách ako Rusko či Irán. A to aj napriek prísnym sankciám a exportným obmedzeniam USA.
Žaloba tvrdí, že nejde len o zanedbanie povinností, ale o typickú „úmyselnú nevedomosť“. Firmy mali vedieť, že sa deje niečo vážne, no napriek tomu sa rozhodli nepozerať tým smerom a nekonať.
V centre sporu je otázka, ako ďaleko siaha zodpovednosť výrobcov technológií. Ak sa čipy vyrábané pre televízory a smartfóny dajú zneužiť na presné navádzanie rakiet, kto nesie morálny aj právny podiel viny? A mohli firmy vôbec zabrániť tomu, aby sa ich produkty dostali do rúk armád, s ktorými nesmú obchodovať?
Americké spoločnosti mali ignorovať fakt, že ich technológie sa používajú na boj
Súdne podania detailne opisujú, že sporné komponenty sa objavili v dronoch Shahed-131 a Shahed-136 iránskej výroby, ktoré Rusko masovo nasadzuje na útoky proti ukrajinským cieľom. Rovnako aj v strelách Ch-101 a balistických raketách Iskander. Forenzné laboratóriá podľa žalobcov potvrdili prítomnosť čipov nesúcich logá spomínaných spoločností v zvyškoch zbraní nájdených na miestach útokov, a to od školských dvorov až po nemocnice.
Neprehliadni
Advokáti poškodených civilistov sa opierajú o texaské deliktné právo, ktoré od firiem vyžaduje konať s „primeranou starostlivosťou“, aby zabránili predvídateľnej škode. Obviňujú ich tiež z hrubej nedbanlivosti a porušenia zákonov o kontrole vývozu, čo má automaticky znamenať aj právnu zodpovednosť. V žalobách sa okrem finančnej náhrady škody žiada aj tzv. trestné odškodnenie. Ide o symbolickú formu sankcie za obzvlášť neetické alebo ľahostajné konanie.
Texaský proces však nie je len otázkou právnych dôsledkov. Ide o morálny test pre celý technologický sektor. Texas Instruments, AMD aj Intel odmietajú akúkoľvek vinu a tvrdia, že prísne dodržiavajú zákony a po vypuknutí vojny prerušili všetky kontakty s Ruskom. Ak sa ich produkty na bojisko dostali, podľa ich vyjadrení ide o neoprávnený reexport mimo ich kontroly. Pre verejnosť to však vyznieva ako príliš pohodlné vysvetlenie, ktoré ignoruje realitu globálnych dodávateľských reťazcov.
Ako rozhodne súd, je zatiaľ veľmi otázne
Kauza pritom presahuje hranice USA. V Európe sa už vedú debaty o tom, či nie je čas sprísniť pravidlá pre tzv. duálne technológie, teda produkty civilného použitia, ktoré sa dajú využiť aj na vojenské účely. Odborníci upozorňujú, že ak sa nezmení systém sledovania exportu, stačí pár sprostredkovateľov a mikročip z amerického skladu sa môže o niekoľko mesiacov objaviť v tele ruského dronu.
Bez ohľadu na výsledok súdneho sporu je jedno isté. Moderné technológie už nie sú neutrálne. Na čipe, ktorý poháňa umelú inteligenciu alebo riadi autonómne vozidlo, môže o pár kilometrov ďalej závisieť život človeka. Americký proces preto môže zmeniť nielen právne prostredie, ale aj samotné chápanie etiky v technologickom biznise. A možno prinúti firmy pozrieť sa do zrkadla, ktorému sa doteraz radšej vyhýbali. Predsa len, peniaze sú peniaze a často nezáleží na tom, odkiaľ prichádzajú.
