Ukrajina musí čeliť novému problému. Moskva nasadila Iskander s výrazne dlhším dosahom
Rusko podľa ukrajinskej rozviedky prvýkrát použilo proti Kyjevu raketu Iskander-1000. Nová verzia má dosah až 550 kilometrov a komplikuje Ukrajine ničenie ruských odpaľovačov.
Rusko počas jedného z kombinovaných raketových útokov na Kyjev toto leto prvýkrát nasadilo upravenú balistickú raketu 9M723-2, známu pod neoficiálnym označením Iskander-1000. Oznámila to ukrajinská vojenská rozviedka GUR, ktorá zároveň zverejnila nové údaje a snímky komponentov spojených s touto zbraňou.
Oproti predchádzajúcej verzii má raketa väčší motor a jej maximálny uvádzaný dosah sa zvýšil z približne 390 na 550 kilometrov. Predĺžený dolet umožňuje ruským odpaľovacím zariadeniam operovať hlbšie vo vnútrozemí, čo Ukrajine komplikuje ich zničenie ešte pred štartom.
Rusi môžu odpaľovače stiahnuť hlbšie do vnútrozemia
Pôvodná verzia 9M723-1 mala podľa GUR dosah okolo 390 kilometrov. Nová 9M723-2 môže zasiahnuť ciele až do vzdialenosti 550 kilometrov. Ukrajinská rozviedka ju spája so systémom označovaným ako Bora-M. Kvôli väčšiemu motoru museli Rusi upraviť aj odpaľovacie zariadenie, zatiaľ čo ostatné časti rakety majú podľa GUR zostať identické s 9M723-1.
Telegram kanál Colonel GSh samostatne zverejnil záber trosky s viditeľným označením Ts.M. 9M723-2. Fotografia podporuje identifikáciu nového variantu, samotné tvrdenie o jeho prvom bojovom použití však pochádza od ukrajinskej vojenskej rozviedky.
Portál The War Zone pripomína, že prvé nepotvrdené správy o možnom nasadení tejto rakety sa objavili už v januári. Portál Militarnyi upozornil na 9M723-2 už približne rok predtým. V ruských kontraktoch našiel relatívne malú objednávku 18 kusov s výrobou plánovanou na rok 2025. Odhadovaná zmluvná cena jednej rakety bola okolo 221 miliónov rubľov, teda približne 2,5 milióna dolárov.
Neprehliadni
Ruský výsadkársky Telegram kanál Paratrooper’s Diary sa nasadením novej zbrane otvorene chválil.
„Objekty v tyle, ktoré boli doteraz považované za relatívne bezpečné, sú teraz v dosahu,“ napísal.
Kanál zároveň tvrdí, že raketa si zachováva schopnosť manévrovať počas letu, čo má ďalej komplikovať jej zachytenie. Práve schopnosť manévrovania patrí už pri raketách Iskander-M medzi vlastnosti, ktoré komplikujú prácu protivzdušnej obrany.
V Iskanderoch je viac zahraničných súčiastok, než by Moskva chcela priznať
GUR spolu s informáciou o novom variante zverejnila aj podrobné údaje o dodávateľskom reťazci pre systémy Iskander. Pri aktualizácii z 27. augusta zverejnila údaje o 140 komponentoch, 35 podnikoch a 108 osobách zapojených do výrobného reťazca. Celá databáza už zahŕňa viac ako 170 identifikovaných komponentov, 82 ruských a dve bieloruské firmy.
Najvýraznejšia je závislosť od zahraničnej elektroniky. Len približne štvrtinu zo 140 komponentov zverejnených v najnovšej aktualizácii vyrábajú ruské podniky. Až 63 pochádza podľa GUR od amerických výrobcov, ďalšie zo Švajčiarska, Bieloruska, Nemecka, Taiwanu a Číny. V jednej z kľúčových častí navádzacieho systému, ktorá spracúva údaje z laserového gyroskopu, má byť iba päť zo 43 komponentov ruského pôvodu. GUR preto vyzýva na dôslednejšie obmedzovanie dodávok zahraničných súčiastok do ruského zbrojárskeho priemyslu.
Raketový expert Fabian Hoffmann v máji upozornil na odhad ukrajinskej rozviedky, podľa ktorého môže Rusko vyrábať približne 60 rakiet 9M723 mesačne. Toto číslo však považuje skôr za hornú hranicu. Realistickejšie podľa neho môže kombinovaná ročná výroba rakiet 9M723 a aerobalistických Kh-47M2 dosahovať približne 600 až 800 kusov, pričom produkcia môže medzi jednotlivými mesiacmi výrazne kolísať podľa dostupnosti zahraničných komponentov. Takáto výrobná kapacita by Rusku mohla umožňovať priemerne 50 až 70 balistických útokov mesačne a pri vytváraní zásob aj krátkodobo vyššie tempo.
Vysoké tempo ruskej výroby naráža na kritický nedostatok ukrajinských protivzdušných rakiet. Ukrajina síce systémy Patriot má, no kriticky jej chýbajú rakety schopné ničiť balistické ciele. Ak Rusko dokáže súčasnú produkciu udržať, môže tak na ukrajinskú protivzdušnú obranu vytvárať tlak dlhodobo.
Ruské zásoby navyše nedopĺňajú iba domáce Iskandery. Moskva používa aj severokórejské KN-23 a KN-24, ktoré sú koncepčne podobné Iskanderu-M. GUR zároveň oznámila, že Rusko požiadalo Pchjongjang o ďalšiu dodávku balistických rakiet KN-30, známych aj ako Hwasong-11C. GUR ich označuje za približne trikrát výkonnejšie než KN-23/24. Severná Kórea pri príbuzných variantoch Hwasong-11 testovala konvenčné hlavice s hmotnosťou 2,5 a 4,5 tony a tvrdí, že platforma môže niesť aj jadrovú hlavicu. Presun KN-30 zo Severnej Kórey do Ruska však GUR zatiaľ nezaznamenala.
Ukrajina chce ničiť odpaľovače ešte pred štartom
Kľúčovou komplikáciou pri balistických raketách je čas. Podľa GUR trvá ich let ku Kyjevu len niekoľko minút, čo protivzdušnej obrane necháva minimálne okno na reakciu. Zelenskyj preto opísal taktiku, pri ktorej sa Ukrajina nespolieha iba na zostrelenie rakety vo vzduchu, ale snaží sa ničiť odpaľovacie systémy ešte pred vypustením.
„Keď sú naše zásoby antibalistických rakiet na minime, existuje ďalšia taktika. Je náročnejšia a vyvinuli sme ju,“ povedal Zelenskyj.
Následne vysvetlil, že ide o lov pozícií, z ktorých Rusko balistické rakety odpaľuje. O konkrétnom spôsobe realizácie operácie však viac podrobností nezverejnil.
❗️Zelensky says Ukrainian forces struck an Iskander-M missile launcher on Russian territory near Ukraine’s border. He called it another success and said operational details cannot be disclosed because of the mission’s sensitivity, but confirmed the launcher was hit. #Ukraine pic.twitter.com/Ao0ooa8JYt
— NOELREPORTS 🇪🇺 🇺🇦 (@NOELreports) August 23, 2026
Euromaidan Press upozorňuje, že Ukrajina už tento rok uskutočnila viacero podobných operácií. V apríli drony útočili na zázemie systémov Iskander na okupovanom Kryme a koncom mája ukrajinské sily oznámili zásah systému Iskander pri Taganrogu v Rostovskej oblasti.
Nový dosah 9M723-2 však tieto útoky komplikuje. Oproti 9M723-1 má raketa približne 160 kilometrov navyše. Ruské odpaľovacie zariadenia preto môžu zaujať palebné pozície ďalej od ukrajinského územia a stále zasiahnuť rovnaké ciele. Pri mobilných odpaľovačoch, ktoré dokážu po výstrele rýchlo zmeniť pozíciu, takýchto 160 kilometrov navyše zásadne znižuje šancu na ich dohľadanie a následný zásah.
Kyjev preto riešil aj rozšírenie možností svojich dronov. Podľa Financial Times Ukrajina chcela získať súhlas na využívanie Starlinku pri útokoch dronov na odpaľovače balistických rakiet až približne 200 kilometrov vo vnútri Ruska. Zelenskyj neskôr uviedol, že SpaceX takúto možnosť pre ruské územie odmietla pre obavy z eskalácie.
Popri Starlinku však ukrajinské jednotky využívajú na riadenie dronov aj alternatívne komunikačné systémy. Starlink je jedným z riešení, ktoré niektorým dronom umožňuje operovať ďaleko za frontom. Vojaci zapojení do ukrajinskej kampane proti ruskej logistike hovoria o zásahoch na vzdialenosť až 250 kilometrov, pričom Starlink patrí medzi používané komunikačné technológie.
Náročnosť lovu mobilných raketových odpaľovačov ukázala aj americká operácia Epic Fury proti Iránu. Spojené štáty spolu s izraelskými útokmi dokázali zničiť množstvo raketových pozícií a výrazne obmedziť tempo iránskych balistických útokov. Irán však aj napriek tomu pokračoval v odpaľovaní ďalších rakiet. Možnosti Kyjeva zasahovať ciele hlboko v ruskom zázemí sú v porovnaní s touto kampaňou zlomkové.
