Rusko chce od Kima ešte silnejšiu raketu. KN-30 má byť podľa HUR trikrát výkonnejšia než zbrane, ktoré už padajú na Ukrajinu
Rusko žiada Severnú Kóreu o balistické rakety KN-30, ktoré má HUR za výkonnejšie než KN-23 a KN-24. Pozri sa, aký majú dolet, hlavicu a prečo sú problémom pre ukrajinskú PVO.
Rusko pred jesenným a zimným obdobím rokuje so Severnou Kóreou o ďalšom balíku vojenskej pomoci. Moskva má tentoraz záujem aj o balistické rakety KN-30. Ukrajinská vojenská rozviedka HUR ich označuje za približne trikrát výkonnejšie než KN-23 a KN-24, ktoré už Rusko používa proti Ukrajine.
KN-30 však zatiaľ na ruskom území potvrdené nie sú. Hlavné spravodajské riaditeľstvo Ministerstva obrany Ukrajiny 27. augusta uviedlo, že ich presun z KĽDR do Ruska nezaznamenalo.
Predstaviteľ HUR Andrij Čerňak zároveň povedal, že Moskva z aktuálne požadovaného balíka už dostala 40 rakiet KN-23 a KN-24. Dve z nich podľa neho použila pri jednom z nedávnych útokov na Ukrajinu. Podľa skorších údajov HUR pritom Pchjongjang medzi koncom roka 2023 a augustom 2025 poskytol Moskve približne 150 rakiet KN-23 a KN-24.
The Russian fascists have received heavy North Korean Hwasong-11C (KN-30) ballistic missiles. North Korea claims the KN-30 can carry a warhead weighing up to 2.5 tons and strike targets at a range of 600–900 km. A group of around 90 North Korean specialists has been redeployed to… pic.twitter.com/4Rr6XMInHy
— распад и неуважение (@VictorKvert2008) August 20, 2026
Rusko po prestávke začalo severokórejské rakety KN-23 opäť používať aj počas leta 2026.
Neprehliadni
KN-30 má niesť oveľa ťažšiu hlavicu než rakety, ktoré Rusko používa dnes
KN-30 je označenie používané pre Hwasong-11C, respektíve Hwasong-11Da. Patrí do rovnakej rodiny ako KN-23, no je väčšia a prispôsobená na nesenie ťažšieho nákladu.
Raketa používa motor na tuhé palivo a preváža ju mobilné odpaľovacie zariadenie TEL, teda Transporter Erector Launcher. Pri KN-30 ide o päťnápravový podvozok 10×10, ktorý nesie dve rakety.
Tuhé palivo skracuje prípravu na štart. Raketu netreba pred odpálením tankovať, takže vozidlo sa môže presunúť na pripravenú pozíciu, vystreliť a miesto rýchlo opustiť.
KN-23, KN-24 aj KN-30 patria medzi balistické rakety krátkeho doletu SRBM a používajú tuhé palivo. KN-23 má s približne 500-kilogramovým nákladom dolet okolo 450 kilometrov, KN-24 približne 410 kilometrov. Pri KN-30 Južná Kórea a Japonsko počas testu zaznamenali 420 až 450 kilometrov, hoci Severná Kórea tvrdí, že zvládne až 600 kilometrov.
KN-30 má byť trikrát výkonnejšia. HUR však nevysvetlila podľa čoho
HUR pri KN-30 používa formuláciu „trikrát výkonnejšia“, no nevysvetľuje, čo presne porovnáva. Nedá sa preto automaticky hovoriť o trojnásobne väčšom výbuchu alebo ničivom polomere.
Najväčší rozdiel vidno na bojovej časti. KN-23 nesie podľa otvorených odhadov približne 500-kilogramový náklad, KN-24 približne 400 až 500 kilogramov. Pchjongjang pri KN-30 uviedol až 2,5-tonovú hlavicu. Ak by tento údaj sedel, oproti KN-23 by išlo približne o päťnásobok hmotnosti.
Samotná hmotnosť však neurčuje veľkosť výbuchu. Účinok závisí od typu nálože, konštrukcie hlavice, spôsobu detonácie aj cieľa. Ťažšia bojová časť môže byť účinnejšia proti veľkým budovám, opevneným objektom alebo podzemným zariadeniam.
Dôležitá je aj presnosť. Pri raketách sa často uvádza CEP, teda polomer kruhu, do ktorého by mala dopadnúť polovica vypálených striel. Menší CEP znamená vyššiu pravdepodobnosť zásahu konkrétneho objektu. CEP však nie je mierou sily výbuchu.
KN-30 má papierovo dolet 600 km. Japonské a juhokórejské radary to nepotvrdili
KN-30 sa verejnosti prvýkrát ukázala na vojenskej prehliadke v Pchjongjangu 14. januára 2021. Test nasledoval 25. marca.
Severná Kórea oznámila dolet 600 kilometrov a bojovú časť s hmotnosťou 2,5 tony. Južná Kórea však zaznamenala približne 450 kilometrov, Japonsko 420 až 430 kilometrov.
🚨🇺🇸🇰🇷🇰🇵North Korea Give Messege To South Korea and USA Drill to Unveiled Hwasong-11C (KN-30) ballistic Missile🚀 for the first time missile can carry a 2.5-ton warhead, potentially adding another powerful strike..🚀 #CDFAsimMunirForPeace pic.twitter.com/qczJixzp1j
— Inshal Siddiqui🇸🇦🇵🇰🇮🇷🇹🇷🇵🇸 (@InshalSiddiquii) August 26, 2026
Analytici z 38 North preto upozornili, že kombinácia 2,5-tonovej hlavice a 600-kilometrového doletu je otázna. Vyššia hmotnosť bojovej časti pri rovnakej konštrukcii rakety spravidla skracuje maximálny dolet.
Aj údaj o 2,5-tonovej hlavici, ktorý uvádza UNITED24, preto treba čítať ako parameter deklarovaný Severnou Kóreou, nie ako nezávisle potvrdenú špecifikáciu.
KN-30 môže počas letu meniť smer. Pre protivzdušnú obranu je to problém
Rodina Hwasong-11 je pre protivzdušnú obranu nepríjemná aj spôsobom letu. KN-23 a KN-24 dokážu letieť po nižšej kvázi-balistickej trajektórii a počas letu meniť smer.
Pri teste KN-30 v marci 2021 Severná Kórea opisovala nízky profil letu s manévrovaním. Nejde o hypersonický klzák typu HGV, dostupné pozorovania však naznačujú správanie podobné ďalším systémom z rodiny Hwasong-11.
Ak raketa zmení smer, systém PVO musí údaje priebežne aktualizovať a znovu vypočítať miesto, kde sa s ňou stretne interceptor. Pri balistickom cieli pritom ide o sekundy.
Najväčšia výhoda KN-30 je na zemi: mobilný TEL sa ťažko loví
Pre Ukrajinu je výhodnejšie dostať sa k odpaľovaciemu zariadeniu ešte na zemi. TEL sa však môže presúvať, ukryť v zastavanom alebo zalesnenom priestore a na odpaľovacej pozícii sa objaviť len krátko pred útokom.
Optické satelity dokážu identifikovať veľké vozidlá, radarové satelity so SAR sledujú zemský povrch aj v noci a cez oblačnosť. Bližšie k bojisku prichádzajú na rad prieskumné drony, rádiový prieskum a informácie zo zeme. Spolu ide o ISR, teda Intelligence, Surveillance and Reconnaissance.
TEL môže vyjsť z úkrytu, odpáliť raketu a o niekoľko minút už smerovať na inú pozíciu. Tuhé palivo a mobilný podvozok preto výrazne skracujú čas na jeho zničenie.
Rusko od KĽDR žiada celý raketový balík, nielen KN-30
Podľa HUR má ruská požiadavka zahŕňať 120 balistických rakiet, šesť odpaľovacích zariadení a raketovú jednotku s počtom do 90 severokórejských vojakov.
V rokovaniach sa spomína aj kontingent 30 000 až 50 000 príslušníkov armády KĽDR. Ukrajinská rozviedka zatiaľ nevie, kde by ich Moskva chcela nasadiť.
Približne 90-členná severokórejská raketová jednotka má podľa skorších informácií HUR spolupracovať s ruskou 112. raketovou brigádou vo Voronežskej oblasti.
Konečný rozsah pomoci sa má podľa Čerňaka riešiť počas septembrových rozhovorov Vladimira Putina a Kim Čong-una. K 27. augustu nie je potvrdené, že Pchjongjang všetkých 120 rakiet dodá ani že medzi nimi budú KN-30.
Každá ďalšia balistická raketa míňa Ukrajine drahú muníciu
Balistické rakety sa nedajú spoľahlivo ničiť každým systémom PVO a Ukrajina proti nim potrebuje svoje najvýkonnejšie interceptory.
Zásoby rakiet pre systémy Patriot pritom nie sú neobmedzené. Ako sme už upozornili pri dodávkach rakiet pre Patrioty, Kyjev musí počítať každý drahý interceptor, najmä počas kombinovaných útokov s dronmi, strelami s plochou dráhou letu a balistickými raketami.
Ďalších 120 severokórejských striel by Moskve rozšírilo zásobu zbraní, proti ktorým Ukrajina nemôže reagovať lacnou PVO. Pri KN-30 by navyše pribudla podstatne väčšia bojová časť.
Severokórejské TEL v Rusku by sa okamžite stali cieľom Ukrajiny
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha povedal, že severokórejské odpaľovacie zariadenia nasadené v Rusku by Kyjev považoval za legitímne vojenské ciele.
Kým KN-30 stojí na odpaľovacom vozidle, ide o veľký pozemný cieľ. Po štarte už musí nastúpiť protivzdušná obrana a čas na reakciu sa počíta v minútach.
Ak sa KN-30 v Rusku objavia, ukrajinská rozviedka bude potrebovať predovšetkým informácie o pohybe ich mobilných TEL a pripravených odpaľovacích pozíciách. Zničiť odpaľovač ešte na zemi je podstatne výhodnejšie než míňať drahú muníciu na raketu, ktorá už letí k cieľu.
