Čínske FN-16 sa obrátili proti Rusku. Ukrajinci nimi chránia oblohu pred dronmi a strelami
Ukrajinskí vojaci používajú čínske prenosné protilietadlové systémy FN-16 proti ruským dronom a riadeným strelám. Odkiaľ ich získali, stále nie je jasné.
Na Ukrajine sa objavila ďalšia zbraň čínskeho pôvodu. Vojaci protilietadlového práporu 160. mechanizovanej brigády používajú prenosné protiletecké systémy FN-16. Samotná brigáda typ zbrane vo svojom príspevku priamo nepomenovala, no na zverejnených fotografiách sú odpaľovače FN-16 dobre rozpoznateľné. Ukrajinci tak do protivzdušnej obrany zaradili systém vyrobený v krajine, ktorá sa od začiatku vojny snaží navonok držať pozíciu neutrality.
Čínske MANPADS pritom v ukrajinskej výzbroji nevidíme prvýkrát. Už 19. novembra 2025 143. spoločné výcvikové centrum „Podillia“ oznámilo, že jeho vojaci zostrelili ruskú riadenú strelu Kalibr pomocou staršieho FN-6. Centrum k tomu zverejnilo fotografie, video zo zásahu aj zábery trosiek. FN-16 na túto konštrukčnú líniu nadväzuje modernejším navádzaním a lepšou odolnosťou voči protiopatreniam.
Čínska FN-16 zasiahne cieľ do 6 kilometrov a do výšky približne 4 kilometrov
FN-16 patrí do kategórie VSHORAD (Very Short Range Air Defense), teda protivzdušnej obrany veľmi krátkeho dosahu. Čína ho prvýkrát verejne predstavila na leteckej výstave v Zhuhai v roku 2008 ako nástupcu FN-6. Podľa zverejnených technických údajov váži samotná raketa najviac približne 11,5 kilogramu, celý komplet pripravený na boj okolo 18 kilogramov a raketa meria najviac 1,6 metra. Zasahovať môže ciele približne od 500 metrov do 6 kilometrov, pričom výškový dosah siaha zhruba do 4 kilometrov.
Takéto parametre predurčujú FN-16 na boj proti nízko letiacim lietadlám, vrtuľníkom a dronom. Za vhodných podmienok môže obsluha skúsiť zasiahnuť aj riadenú strelu. MANPADS pritom nepotrebuje vlastné radarové vozidlo. Vojaci ho môžu rozmiestniť v teréne a na cieľ reagovať priamo z palebného postavenia.
Neprehliadni
Kombinácia IR a UV pomáha FN-16 odlíšiť lietadlo od klamnej svetlice
Technicky najzaujímavejšou časťou FN-16 je jeho navádzacia hlavica. Používa dvojpásmový IR/UV quasi-imaging seeker, ktorý kombinuje infračervené a ultrafialové snímanie. Infračervená časť sleduje tepelný podpis cieľa, napríklad horúce časti motora alebo výfukové plyny. Druhý kanál pridáva ďalšiu informáciu, podľa ktorej môže elektronika rozlišovať medzi lietadlom a klamným cieľom.
A práve pri odrážaní klamných cieľov sa duálny snímač prejavuje najviac. Jednoduchší infračervený seeker môže prilákať intenzívny zdroj tepla, ktorý lietadlo vystrelí za seba. FN-16 porovnáva signál vo viacerých častiach spektra a sleduje aj charakter podpisu cieľa, takže obyčajná horúca svetlica má menšiu šancu raketu presvedčiť, že je lietadlom. Nie je to nepriestrelná ochrana proti protiopatreniam, no oproti starším jednopásmovým hlaviciam ide o podstatne komplikovanejší problém pre obranné systémy lietadla.
Označenie quasi-imaging zároveň napovedá, že navádzanie nepracuje iba s jediným „horúcim bodom“. Skenovaním si vytvára hrubšiu informáciu o polohe a charaktere cieľa, čo pomáha pri jeho rozlišovaní od rušenia a pozadia.
FN-16 má ešte jednu zaujímavú vlastnosť. Okrem kontaktného zapaľovača používa aj laserový bezkontaktný zapaľovač (proximity fuze). Raketa preto nemusí cieľ zasiahnuť priamo. Ak okolo neho preletí v dostatočnej blízkosti, zapaľovač aktivuje bojovú hlavicu a cieľ zasiahne oblak črepín. Pri malých a rýchlo sa pohybujúcich objektoch, akými sú drony alebo riadené strely, môže mať takáto schopnosť veľký význam.
FN-6 už na Ukrajine zostrelil Kalibr. Posádka mala na reakciu len pár sekúnd
Zostrel Kalibru pomocou staršieho FN-6 ukazuje, prečo majú podobné zbrane na Ukrajine väčšie využitie než v minulosti. Podľa 143. výcvikového centra letela ruská strela nízko a obsluha mala na reakciu iba niekoľko sekúnd. Kalibr je podzvuková riadená strela, ktorá môže v záverečnej fáze letu pokračovať nízko nad terénom. Ak preletí dostatočne blízko postavenia MANPADS, môže sa dostať do jeho efektívneho dosahu.
Takýto zásah však nie je jednoduchý. Riadená strela je menšia než lietadlo či vrtuľník, letí nízko a obsluhe necháva veľmi krátky čas na jej zachytenie. Vojna na Ukrajine tak posunula rolu MANPADS zo štandardného ničenia vrtuľníkov a nízko letiacich lietadiel aj na boj proti dronom a strelám s plochou dráhou letu.
Cesta FN-16 na Ukrajinu je nejasná. Jedna verzia vedie cez Irán a Jemen
Defence Blog spomína ako jednu z možností zásielky zadržané pri pašovaní zbraní z Iránu k húsíom v Jemene. Takýto spôsob dodávok na Ukrajinu už poznáme. Spojené štáty Kyjevu odovzdali výzbroj, ktorú ich námorníctvo a partnerské sily predtým zachytili na tejto trase. V apríli 2024 išlo podľa amerického CENTCOM o viac ako 5-tisíc útočných pušiek, guľometov, ostreľovacích pušiek a RPG spolu s viac ako pol miliónom nábojov. Či sa v podobnej zásielke nachádzali aj FN-16, zatiaľ potvrdené nie je.
Do úvahy prichádza aj nákup cez tretiu krajinu. FN-16 sa vyvážal do zahraničia a čínske MANPADS sa nachádzajú vo výzbroji viacerých štátov Ázie, Blízkeho východu či Afriky. Po rokoch predaja a ďalších presunov môže byť cesta konkrétneho kompletu poriadne zamotaná. Z otvorených zdrojov zatiaľ nevyplynulo, ktorá krajina by mohla svoje FN-16 Ukrajine posunúť.
Priama dodávka z Číny zatiaľ ničím podložená nie je. Peking verejne tvrdí, že neposkytol smrtiace zbrane ani jednej strane vojny. Pri širokom exporte čínskych zbraní a ich ďalšom pohybe medzi krajinami preto môže byť vysvetlenie oveľa prozaickejšie.
Ukrajina nechce míňať drahé rakety na Gerany. FN-16 jej dáva lacnejšiu možnosť
Ukrajinská armáda potrebuje predovšetkým dostatok zbraní, ktorými dokáže pokryť obrovské množstvo vzdušných cieľov. Rusko nasadzuje drony Geran-2 vo veľkých počtoch a spolu s nimi útočia aj riadené a balistické strely. Používať proti každému lacnejšiemu dronu najdrahšie rakety protivzdušnej obrany by dlhodobo nedávalo zmysel.
Ukrajina preto skladá protivzdušnú obranu z viacerých vrstiev. Kombinuje raketové systémy, kanóny, elektronický boj, mobilné palebné skupiny, stíhacie drony aj MANPADS. FN-16 patrí práve do tej najkratšej raketovej vrstvy. Vojaci ho dokážu presunúť bez veľkého vozidla a rozmiestniť napríklad v priestore, kadiaľ sa očakáva prelet nízko letiaceho cieľa.
Čínske FN-16 sú tak ďalším príkladom toho, ako pestrá je dnes ukrajinská výzbroj. K 160. mechanizovanej brigáde sa rakety dostali neznámou cestou a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by ich Kyjevu dodal priamo Peking.
