Ako voňal dych T. rexa? Vedci ho zrekonštruovali a nie je to niečo, čo by si chcel cítiť
Vedci skúsili zrekonštruovať pach dychu T. rexa aj vôňu sveta, v ktorom žil. Výsledok pripomínal rozkladajúce sa mäso, zdochlinu a praveký les.
Tyrannosaurus rex patrí medzi najznámejšie živočíchy, aké kedy kráčali po Zemi, pričom fascinuje nielen svojim spôsobom života, ale aj zakrpatenými rúčkami, ktoré popri jeho hrôzostrašnom výzore pôsobili pomerne komicky. Existuje však jedna otázka, ktorú si väčšina ľudí nikdy nepoložila: ako vlastne voňal jeho dych?
Práve na to sa pokúsili odpovedať odborníci z Field Museum v Chicagu. Keď múzeum pripravilo novú expozíciu venovanú slávnej kostre T. rexa menom Sue, jej tvorcovia nehľadali len spôsob, ako návštevníkom ukázať dávny svet, píše portál PopSci. Chceli ho aj sprostredkovať všetkými zmyslami. Okrem pohľadu a zvuku preto prišla na rad aj vôňa. Výsledok vraj nepatril medzi zážitky, ktoré by si chcel opakovať každý deň.
This Week, 35 Years Ago, Paleontologist Sue Hendrickson discovers the Tyrannosaurus Rex skeleton “Sue” in South Dakota.
The Chicago Field Museum buys it for $8.3M in 1997. It took 30,000 man hours to put the skeleteon together.
Today, it could command $50M+. pic.twitter.com/0uzyLPzNys
— Darren Rovell (@darrenrovell) August 14, 2025
Sue patrí medzi najkompletnejšie kostry tyranosaura, aké paleontológovia kedy objavili. Meria približne 12 metrov na dĺžku a stala sa jedným zo symbolov múzea. Pri tvorbe výstavy si jej autori položili jednoduchú otázku.
„Každý vie, čo je T. rex, ale zamyslel sa niekto nad tým, ako mohol voňať jeho dych?“ vysvetlil autor expozície Ben Miller.
Ako voňal T. rexov dych?
Odpoveď má podľa odborníkov ďaleko od sviežeho mentolu. T. rex totiž potravu často netrhal na malé kúsky tak, ako to robia mnohé dnešné šelmy. Veľké kusy mäsa jednoducho prehltol. Medzi zubami mu tak mohli zostávať zvyšky potravy celé dni a práve tieto uväznené kusy dávali T. rexovmu dychu ten správny šmrnc. Rozkladajúce sa mäso totiž vytvára mimoriadne intenzívny zápach.
Neprehliadni
Ak sa podobné zvyšky držali v papuli obrovského predátora dlhší čas, jeho dych pravdepodobne pripomínal niečo medzi pokazeným mäsom a zdochlinou. Tvorcovia výstavy preto začali hľadať spôsob, ako taký pach vytvoriť. Nakoniec objavili nečakané riešenie. Siahli po syntetickej vôni rozkladajúceho sa ľudského tela, ktorú výrobcovia používajú pri výcviku záchranárskych psov. Prvá verzia však zašla príliš ďaleko.
„Zápach bol taký silný, že sme ho museli zmierniť, aby návštevníkov nevyhnal z expozície,“ priznal Miller.
Tyranosaurí dych však tvoril len časť celej pravekej skladačky. Vedci sa pokúsili zrekonštruovať aj vôňu sveta, v ktorom tento gigant žil pred približne 66 miliónmi rokov. Mnohí si obdobie dinosaurov spájajú s nekonečnými papraďami a ihličnanmi. V čase T. rexa však už významnú časť krajiny ovládli kvitnúce rastliny. Práve preto odborníci pri tvorbe expozície použili vône zázvorového koreňa, tulipánovníka a cyprusu.
Takto voňalo obdobie kriedy
Návštevník tak najprv ucíti lesné a drevité arómy, ktoré majú pripomenúť neskorokriedové lesy Severnej Ameriky. Až potom príde na rad tyranosaurí dych. Podobný experiment uskutočnilo aj Detské múzeum v Indianapolise, tam sa návštevníci pokúsia uhádnuť, ktorá vôňa predstavuje niečo, čo by T. rex považoval za potravu.
Dve nádobky obsahujú rastlinné vône, magnóliu a borovicu. Tretia predstavuje trus veľkého bylinožravého dinosaura Hadrosaurus. Keďže skutočný hadrosaurí trus sa nezachoval, odborníci hľadali moderný ekvivalent. Nakoniec siahli po vôni slonieho trusu. Slony totiž patria medzi najväčšie súčasné bylinožravce a ich trávenie poskytlo aspoň približnú predstavu o tom, ako mohol podobný pach vyzerať. Prekvapivo vraj nešlo o nič odpudzujúce.
„Má skôr sladkastú vôňu, čo mnohí nečakali,“ uviedla vývojárka expozície Melissa Pedersonová.
Takéto pokusy síce nedokážu s absolútnou presnosťou obnoviť svet dinosaurov, no ponúkajú zaujímavý pohľad na každodenný život dávnych tvorov. Fosílie prezradia veľkosť kostí, tvar zubov či spôsob pohybu. Vône sa však nezachovali. Vedci preto skladajú mozaiku z nepriamych dôkazov. Skúmajú spôsob kŕmenia, stavbu lebky aj správanie dnešných príbuzných dinosaurov, medzi ktorých patria vtáky a krokodíly.
Práve na základe týchto poznatkov dospeli k záveru, že dych T. rexa zrejme nepatril medzi jeho najpríjemnejšie vlastnosti. Istotu síce nemáme a ani mať nebudeme. Ak však obrovský predátor nosil medzi zubami kúsky rozkladajúceho sa mäsa, stretnutie tvárou v tvár s ním by nebolo nepríjemné len kvôli jeho zubom. Veľmi rýchlo by si si všimol aj niečo ďalšie, zápach, na ktorý by sa zabúdalo len ťažko.
