Tieto húsenice žerú plasty. Vedci tvrdia, že tašku zvládnu za deň a ukladajú ju ako tuk. Môžu zachrániť planétu od odpadu
Vedci objavili húsenice, ktoré dokážu rozkladať plasty rýchlejšie, než by si čakal. Tašku zvládnu zožrať za jediný deň a plasty premieňajú na tuk.
Plasty hrajú kľúčovú úlohu v našej spoločnosti, no vieme, že sa vôbec nerozkladajú jednoducho, čo z nich robí environmentálny problém. Výskumníci zo Society for Experimental Biology ale predstavili špeciálne húsenice, ktoré dokážu konzumovať a rozkladať plasty v priebehu niekoľkých dní. Skonzumované plasty následne ukladajú ako telesný tuk.
Túto schopnosť húseníc mole vijačky voštinovej objavili výskumníci ešte v roku 2017. Počas ich predchádzajúceho výskumu sa zistilo, že tieto húsenice dokážu rozkladať polyetylén, čo je najviac vyrábaným plastom na svete. Za rok sa ho vyrobí viac ako 100-miliónov ton. Polyetylén je chemicky odolný plast, čo znamená, že prirodzene sa rozkladá desiatky až stovky rokov.
Degradácia plastu pomocou húseníc bola zatiaľ demonštrovaná len v malej škále, no výskumy stále prebiehajú. V tejto štúdii sa výskumníci lepšie pozreli na to, ako húsenice plast rozkladajú a ako takáto plastová diéta vplýva na zdravie týchto organizmov.
“Približne 2-tisíc húseníc dokáže v priebehu 24 hodín úplne rozložiť celú plastovú tašku. Veríme ale, že ak húseniciam dodáme suplementy, ako napríklad cukry, množstvo húseníc vieme podstatne znížiť. Ešte predtým ale musíme pochopiť aké biologické mechanizmy hrajú v tomto procese úlohu a ako ovplyvňujú celkové zdravie húseníc,” vyjadril sa doktor Bryan Cassone, jeden z autorov štúdie.
Plastová diéta húseníc
V rámci výskumu odhalili naozaj pozoruhodné vzťahy medzi samotnými húsenicami, ich bakteriálnym mikrobiómom a potenciálom pre rozkladanie plastov vo veľkom merítku. Výskum odhalil, že húsenice metabolicky spracujú plast a rozložia ho na lipidy. Následne plast ukladajú ako tuk.
Prirovnávajú to k tomu, ako keby sme si dali v reštaurácii steak. Ak prijmeme príliš saturovaného a nesaturovaného tuku, ten sa uloží v našom tukovom tkanive, namiesto toho, aby sme ho použili ako energiu.
Neprehliadni
Výskum taktiež odhalil, že hoci húsenice s radosťou skonzumujú polyetylén, to môže viesť k ich rýchlej smrti. Na diéte pozostávajúcej výhradne z plastov húsenice neprežili viac ako pár dní. Počas toho stratili aj značné množstvo svojej hmotnosti.
“Veríme, že so správnymi doplnkami stravy dokážeme nielen udržať ich prirodzenú fitness úroveň, no vylepšiť ju,” tvrdí Cassone.
Autori práce identifikovali dva spôsoby, ktorými by tieto húsenice dokázali prispieť k riešeniu krízy znečistenia plastmi. Jedným zo spôsobov je nechať húsenice konzumovať plasty, pričom by im výskumníci dávali správne doplnky stravy. Druhým spôsobom je skúsiť nájsť spôsob ako upraviť biodegradáciu plastov mimo tohto živočícha.
Chov húseníc kvôli ich schopnosti konzumovať plast by však priniesol aj ďalšie výhody. Vznikol by tým výrazný nadbytok hmyzej biomasy, čo by sme dokázali využiť pri chove rýb. Húsenice by sa mohli stať mimoriadne výživným krmivom pre rôzne druhy rýb, ktoré momentálne chováme pre potravu.
Náhrada plastov
Pred pár mesiacmi sa objavila aj štúdia, ktorá prináša ďalšie riešenie plastovej krízy. Výskumníci vyvinuli nový typ biologicky odbúrateľného materiálu, ktorý by mohol v budúcnosti nahradiť ropné plasty v mnohých odvetviach, teda od balení potravín, až po spotrebnú elektroniku.
Ide o bakteriálnu celulózu, prírodný biopolymér, ktorý má mimoriadnu pevnosť, pružnosť, je priehľadný, netoxický a 100% biologicky rozložiteľný. Nový materiál vytvárajú v rámci takzvaného “bottom-up” biofabrikačného procesu. Výskumníci v rámci výroby usmerňujú pohyb baktérií, čo vedie ku vzniku materiálu s mimoriadne pravidelnou štruktúrou. Vznikajú vrstvy bakteriálnej celulózy, ktoré sú nielen pevné, no zároveň sa vyznačujú aj výnimočnými fyzikálnymi charakteristikami.
Nový materiál má pevnosť a tepelnú vodivosť porovnateľnú s niektorými kovovými zliatinami, pričom výskumníci nepoužili žiadnu toxickú surovinu. Nový materiál by teda mohol nájsť uplatnenie v množstve odvetví, napríklad v medicíne, balení potravín, či bioelektronike. Viac o materiáli píšeme v našom článku.
