Tabletka, ktorú mnohí berú preventívne proti rakovine čreva, nemusí fungovať, hovoria vedci. Môže dokonca uškodiť
Aspirín sa roky považoval za jednoduchú prevenciu rakoviny čreva. Veľká analýza 10 klinických štúdií s viac než 124-tisíc ľuďmi však ukazuje, že počas prvých 15 rokov riziko nádoru neklesá, zatiaľ čo riziko vážneho krvácania rastie.
Mnohí ľudia veria, že jedna malá tabletka aspirínu denne môže znížiť riziko rakoviny čreva. Myšlienka sa vo vede objavuje už roky a často sa o nej píše aj v médiách. Aspirín je lacný, dostupný a lekári ho dlhodobo používajú napríklad na prevenciu infarktu alebo mozgovej príhody.
Preto sa postupne začala objavovať otázka, či by tento liek nemohol fungovať aj ako jednoduchá prevencia rakoviny hrubého čreva. Nový veľký prehľad klinických štúdií však ukazuje, že realita je oveľa zložitejšia, než sme si doposiaľ mysleli.
Vedci analyzovali výsledky výskumov s viac než 124-tisíc ľuďmi a zistili, že počas prvých rokov užívania aspirínu sa riziko rakoviny prakticky nemení. Naopak, jedno riziko sa objavuje pomerne rýchlo. Ide o zvýšenú pravdepodobnosť vážneho krvácania.
Vedci analyzovali dáta z 10 klinických štúdií
Autori výskumu zhodnotili 10 randomizovaných klinických štúdií. Ide o typ výskumu, ktorý patrí medzi najspoľahlivejšie v medicíne, pretože porovnáva skupinu ľudí užívajúcich liek so skupinou, ktorá dostáva placebo alebo žiadnu liečbu.
Do analýzy bolo zapojených 124 837 účastníkov. Vedci sledovali najmä to, či pravidelné užívanie aspirínu dokáže znížiť výskyt rakoviny hrubého čreva alebo takzvaných adenómov. Ide o malé výrastky na sliznici čreva, z ktorých sa môže neskôr vyvinúť nádor.
Neprehliadni
Výsledky publikovali v databáze Cochrane Database of Systematic Reviews, ktorá patrí medzi najprísnejšie hodnotené zdroje medicínskych dôkazov.
Počas prvých 15 rokov sa veľa toho nemení
Rakovina hrubého čreva zvyčajne nevznikne náhle. Vo väčšine prípadov sa najprv objavia malé výrastky na sliznici čreva, takzvané polypy alebo adenómy. Samy o sebe ešte nie sú rakovinou, ale niektoré z nich sa môžu postupne meniť na nádor.
Tento proces je pomalý a môže trvať aj 10 až 15 rokov. Práve preto vedci pri takýchto výskumoch sledujú ľudí veľmi dlho. Ak by mal aspirín skutočne chrániť pred rakovinou čreva, jeho efekt by sa mal postupne prejaviť v priebehu rokov.
Keď však výskumníci porovnali výsledky po 5 až 10 rokoch, zistili, že riziko rakoviny je prakticky rovnaké ako u ľudí, ktorí aspirín neužívali. Podobný obraz sa objavil aj pri sledovaní medzi 10 a 15 rokmi.
Inými slovami, počas prvého desaťročia a pol sa ochranný efekt aspirínu v dátach takmer neukázal.
Ochranný efekt sa objavuje až po rokoch. Aj ten je však veľmi neistý
Niektoré výsledky naznačujú, že po viac než 15 rokoch by sa mohol objaviť určitý ochranný efekt. V týchto dátach vyšlo približne o 22 percent nižšie riziko rakoviny čreva.
Háčik je však v tom, odkiaľ tieto čísla pochádzajú. Väčšina z nich vznikla až po skončení pôvodných klinických štúdií. V tejto fáze už vedci nemali nad účastníkmi takú kontrolu ako počas samotného experimentu.
Niektorí ľudia mohli aspirín prestať užívať, iní ho mohli začať brať na vlastnú päsť alebo meniť inú liečbu. V takom prípade je veľmi ťažké presne oddeliť, čo spôsobilo samotný liek a čo iné faktory.
Aj preto vedci označili dôkazy o tomto dlhodobom efekte ako veľmi neisté.
Riziko krvácania sa môže objaviť pomerne rýchlo
Kým možný prínos aspirínu proti rakovine sa objavuje až po veľmi dlhom čase a aj to s veľkou neistotou, jeho vedľajšie účinky sú známe už roky. Najväčším problémom je krvácanie.
Aspirín totiž neovplyvňuje len zápal, ale aj zrážanie krvi. Liek znižuje aktivitu krvných doštičiek, ktoré pomáhajú zastaviť krvácanie pri poranení. Práve preto sa aspirín používa napríklad na prevenciu infarktu. Má to však aj druhú stranu.
Analýza ukázala, že pravidelné užívanie aspirínu zvyšuje riziko vážneho krvácania mimo mozgu približne o 59 percent. Najčastejšie ide o krvácanie v tráviacom trakte, napríklad zo žalúdka alebo čriev. V niektorých prípadoch môže ísť o stav, ktorý si vyžaduje hospitalizáciu.
Okrem toho sa mierne zvyšuje aj riziko hemoragickej mozgovej príhody, teda krvácania do mozgu. Tieto komplikácie sa pritom nemusia objaviť až po rokoch. V mnohých prípadoch sa môžu vyskytnúť už počas prvých rokov pravidelného užívania lieku.
Aj nízka dávka aspirínu môže zvyšovať riziko krvácania
Väčšina štúdií skúmala takzvaný low-dose aspirin, teda dávku približne 75 až 100 miligramov denne. Ide o množstvo, ktoré sa často používa na prevenciu infarktu alebo mozgovej príhody.
Aj pri tejto nízkej dávke sa však zvýšené riziko krvácania stále objavovalo. Nebolo teda možné povedať, že malé množstvo aspirínu je úplne bezpečné pre každého.
Riziko je navyše vyššie najmä u starších ľudí alebo u tých, ktorí už v minulosti mali žalúdočné vredy či problémy s krvácaním.
Pre niektorých ľudí môže mať aspirín stále význam
Vedci zároveň upozorňujú, že výsledky sa týkajú bežnej populácie. Existujú ale skupiny ľudí, u ktorých môže byť situácia iná. Napríklad pri genetickom ochorení nazývanom Lynchov syndróm, ktoré výrazne zvyšuje riziko rakoviny čreva, už niektoré výskumy naznačili ochranný efekt aspirínu.
Aj preto odborníci zdôrazňujú, že rozhodnutie o dlhodobom užívaní aspirínu by nemalo byť univerzálne.
