Svet je bližšie ku kolapsu než kedykoľvek predtým, varujú vedci. Hodiny súdneho dňa sa opäť posunuli bližšie k polnoci
Hodiny súdneho dňa sa posunuli na 85 sekúnd do polnoci, najbližšie v histórii. Vedci varujú pred rastúcim rizikom jadrových konfliktov, rozpadom medzinárodných dohôd, zbrojením veľmocí, vplyvom umelej inteligencie a zanedbávaním klimatickej krízy.
Hodiny súdneho dňa, známe aj ako „Doomsday Clock“, sa zas posunuli o pár sekúnd bližšie ku koncu sveta, aký poznáme. Za ich správou stojí organizácia Bulletin of the Atomic Scientists.
Tento projekt vznikol ako reakcia na zhodenie atómových bômb na Japonsko po druhej svetovej vojne. Je to v podstate symbolický ukazovateľ, ktorý má pripomínať, ako blízko sme k sebazničeniu. Momentálne nás od pomyselného konca delí len 85 sekúnd do polnoci! Ide o historické maximum a teda aj o najväčšie ohrozenie ľudstva v doterajších dejinách. Čo je však zodpovedné za aktuálny posun? Na tému upozornil portál Reuters.
Ak si tipoval politikov, tak si veru nebol ďaleko od pravdy. Presnejšie, ide o medzinárodnú bezpečnosť, ktorá sa rozpadá. Zmluvy, dohody strácajú na dôležitosti a váhe. V podstate sa stávajú len zdrapom papiera. Zlyháva aj tá jemná „rovnováha“, ktorá tu dlhé roky akoby „panovala“. Teraz sme svedkami postupného rozpadu systému váh a protiváh, ktorý kedysi bránil prepuknutiu väčších konfliktov. No a tie postupne prepukajú. Za všetko stačí spomenúť tri veľmoci a to Spojené štáty americké, Rusko a Čínu. Tieto krajiny rozohrávajú dosť nebezpečnú hru! Nové preteky v zbrojení a rozširovanie konfliktov vo všetkých možných podobách. Dohody o kontrole zbraní, ktoré mali chrániť svet pred nukleárnou katastrofou, sa dnes stávajú len papiermi bez reálnej hodnoty. Vhodnými, akurát tak, na vieš čo.
Sme odsúdení k zániku?
Rusko už štyri roky vedie vojnu u našich východných susedov. Pričom na skorý koniec to zatiaľ nevyzerá. Hoci sa hovorí o blížiacom sa mieri, ale nerobme si zbytočné nádeje. Čína tiež nezaostáva. Zbrojí „hlava-nehlava“ a čoraz častejšie provokuje krokmi, ktoré zvyšujú napätie, najmä v súvislosti s Taiwanom.
Spojené štáty americké sa síce tvária ako garant demokracie, no v skutočnosti sa čoraz viac správajú teritoriálne a konajú podľa vlastných záujmov. Do toho všetkého nesmieme zabudnúť pripočítať ani Blízky východ, ktorý je stále poriadne napleným sudom pušného prachu.
Neprehliadni
Vedci sa tento rok rozhodli pripočítať k faktorom ohrozenia aj novodobý fenomén. Tým nie je nič iné ako umelá inteligencia. A práve tá sa podľa nich stala jedným z hlavných dôvodov, prečo sa ručička hodín vôbec pohla bližšie k „dvanástke“. AI neslúži len k dobru, ako by sme si želali. Politici a vojenskí stratégovia ju čoraz viac zapájajú do ozbrojených síl. Riadi drony, analyzuje dáta, dokonca rozhoduje bez priameho zásahu človeka. To vyvoláva otázky, kam až nás snaha o dokonalosť a kontrolu môže doviesť.
Zároveň sa AI využíva aj v oblasti informačnej vojny. Vo veľkom pomáha tvoriť sofistikované dezinformácie, falošné videá a správy, ktoré sa na prvý pohľad nedajú odlíšiť od skutočnosti. Takto sa „krásne“ stiera hranica medzi realitou a manipuláciou. Veľkou hrozbou je aj zapojenie umelej inteligencie do výskumu nebezpečných patogénov, ktoré by sa v nesprávnych rukách mohli stať nástrojom biologickej vojny alebo terorizmu. Otázkou tak nie je či, ale kedy?
Moc má len pár ľudí, ktorí asi myslia, že sú bohovia
Svoj podiel majú samozrejme aj klimatické zmeny. Svet sa im ale čoraz menej venuje, aj keď ich dôsledky cítime čoraz intenzívnejšie. Vedci predpokladajú, že tento rok bude ešte teplejší než ten minulý. Politická vôľa konať však chýba. Štáty prestávajú medzi sebou komunikovať. Každý si rieši len svoje problémy a spoločná snaha o riešenie klimatickej krízy sa vytratila, kde tam.
Ak sa pýtaš, či sa hodiny posúvajú len dopredu, odpoveď znie, veru nie. V minulosti sa ich ručičky posunuli aj späť. Napríklad sa tak stalo po skončení studenej vojny v roku 1991. Kedy si svet na chvíľu vydýchol úľavou. Hodiny ukazovali relatívne bezpečných 17 minút do polnoci. Dnes sa však zdá, že sme sa z minulosti veľa nenaučili. Robiť chyby je ľudské, opakovať už blbosť…
Súčasná generácia „lídrov“ podľa vedcov zlyháva v tom najzákladnejšom. Tým je viesť dialóg aj s nepriateľom v mene zachovania života. Svet sa teraz nachádza v stave „nenormálnej normality“, kde sme si na hrozby zvykli natoľko, že ich prestávame vnímať. Lebo už ako keby nemáme ani snahu niečo meniť. A pritom takmer za všetkým zlým, stoja práve politici pri moci. Na Slovensku sa až tak báť nemusíme, vraj sme tridsať rokov pozadu oproti svetu, tak máme ešte čas.
