Starodávna choroba sa prebudila. Baktéria sa zmenila tak rýchlo, že lieky na ňu prestávajú účinkovať, varujú vedci
Superodolné kmene týfusu sa šíria svetom a prestávajú reagovať na takmer všetky antibiotiká. Vedci upozorňujú, že posledné fungujúce lieky začínajú zlyhávať a hrozí globálny návrat choroby, ktorá bez liečby zabíja až pätinu pacientov.
Ak si myslíš, že týfus patrí do minulosti, do čias, keď ľudia žili v špinavých mestách bez kanalizácie, vedz, že skutočnosť je oveľa nepríjemnejšie. Týfus sa vracia a mení sa na superodolnú baktériu, pred ktorou varujú vedci na celom svete. Portál ScienceAlert.com upozornil, že choroba, ktorú považujeme za „dávno vyriešený problém“, sa stáva modernou hrozbou, s ktorou si už prestávajú vedieť rady aj antibiotiká.
Týfus spôsobuje baktéria Salmonella Typhi. Na rozdiel od klasickej salmonely, ktorú si veľa ľudí spojí s pokazeným jedlom, ide o špeciálnu verziu, ktorá napáda človeka úplne iným spôsobom. Infikuje črevá, krv aj životne dôležité orgány. A čo je ešte horšie, vie sa rýchlo prispôsobovať liečbe, takže pre ňu prestáva platiť to, čo platilo pred pár rokmi.
Ako sa z týfusu stal superbug
Vedci z viacerých krajín sekvenovali genómy 3 489 baktérií Salmonella Typhi od pacientov z Pakistanu, Indie, Bangladéšu a Nepálu. Každá jedna vzorka obsahovala stovky drobných zmien v DNA, ktoré spolu vytvárajú veľmi nepríjemnú realitu: baktéria si postupne vytvorila imunitu voči takmer všetkým perorálnym antibiotikám. Najprv prestali zaberať staršie lieky ako ampicilín či chloramfenikol. Potom zlyhali modernejšie liečivá z rodiny fluorochinolónov. A najnovšie sa objavujú zmeny, ktoré oslabujú aj účinok azithromycínu, posledného antibiotika, ktoré ešte dokáže týfus liečiť tabletovou formou.
Aby bolo jasné, prečo je to taký problém, treba pochopiť, ako funguje účinok antibiotík. Predstav si antibiotikum ako kľúč a baktériu ako zámok. Kľúč je navrhnutý tak, aby presne zapadol do jedného konkrétneho miesta na baktérii a zablokoval jej životne dôležitý proces. Lenže keď sa zámok trochu zmení, len o malý výbežok alebo iný tvar zárezu, kľúč doň už nepasuje. Presne to robia mutácie v DNA baktérie. Meniace sa tvarové vlastnosti jej bielkovín spôsobia, že antibiotikum na ňu jednoducho nedokáže sadnúť.
Tento proces je prirodzený, pretože baktérie sa rozmnožujú extrémne rýchlo. Ak aj jedna z milióna prežije účinok antibiotika, táto jediná preživšia sa ďalej delí a šíri svoju odolnosť. Výsledkom je, že za pár rokov vznikne celá populácia, ktorú kedysi bežne používané lieky nedokážu vôbec zastaviť.
Neprehliadni
Problém už nie je len v Ázii. Superodolný týfus cestuje po svete
ScienceAlert upozorňuje, že od roku 1990 vedci identifikovali takmer 200 prípadov, keď sa odolné kmene týfusu preniesli do iných krajín. Najviac ich smerovalo do juhovýchodnej Ázie a Afriky, ale objavili sa aj v Kanade, USA a Spojenom kráľovstve. Teda v krajinách, kde si väčšina ľudí ani len nepripúšťa, že by niečím takým mohla ochorieť.
Týfus je v tomto podobný COVID-19. Stačí jeden človek, ktorý priletí z rizikovej oblasti, a baktéria je tu s nami. A keďže ide o chorobu, ktorá sa prenáša najmä kontaminovanou vodou alebo potravinami, vznik väčšieho ohniska nemusí byť vôbec komplikovaný.
Čo je najhorší scenár? Že mutácie sa spoja do jedného kmeňa
Najväčšou obavou vedcov je, že sa stretnú dve dôležité vlastnosti: úplná odolnosť voči starým antibiotikám a zároveň odolnosť voči azithromycínu. To by znamenalo, že prestane fungovať úplne všetko, čo máme v tabletách. Pacienti by museli byť liečení iba injekčne v nemocnici, čo je v oblastiach s vysokým výskytom prakticky nemožné. Predstav si krajiny, kde je často problém dostať sa vôbec k základnej zdravotnej starostlivosti. Pre takýchto pacientov by to znamenalo, že liečba jednoducho neexistuje.
A keď sa choroba bez liečby končí smrťou v 20 percentách prípadov, je jasné, prečo vedci hovoria o možnej budúcej kríze.
Jedna z mála vecí, ktoré fungujú, sú vakcíny
ScienceAlert pripomína, že riešením sú moderné tyfoidné konjugované vakcíny (TCV). Ide o pokročilé vakcíny, ktoré dokážu vybudovať silnú ochranu najmä u detí. Pakistan bol prvou krajinou na svete, ktorá začala týfus rutinne očkovať, a výsledky sú výborné. Podľa štúdií dokáže očkovanie znížiť počet prípadov až o tretinu.
Problém je, že tieto vakcíny sa používajú veľmi nerovnomerne. WHO má dnes preverené štyri rôzne varianty, no mnohé krajiny ich ešte vôbec nezaradili do svojich programov. A čím menej sa očkuje, tým viac priestoru má baktéria na mutácie a na svoje cestovanie po planéte.
Prečo by to malo zaujímať aj Slovensko?
Je jednoduché povedať, že u nás týfus nemáme. Lenže presne takto sme rozmýšľali aj pri iných chorobách. Týfus sa prenáša kontaminovanou vodou, jedlom alebo aj kontaktom s chorým človekom. A keďže mutované kmene už prenikli do Európy, neexistuje dôvod myslieť si, že sa to nemôže týkať aj nás. Antibiotická rezistencia navyše nie je problém jednej choroby, ale celej medicíny. Ak jedna baktéria dokáže vypnúť všetky lieky, môžu to časom dokázať aj iné.
Týfus, ktorý kedysi patril k najnebezpečnejším chorobám minulosti, dnes získava vlastnosti moderného superzabijaka. Mutuje rýchlo, šíri sa potichu a reaguje na lieky čoraz horšie.
