Slovensko sa zbavuje tisícok ton rádioaktívneho odpadu. Takto vyzerá najväčší ekologický reset v našej histórii
Po desaťročiach aktívnej služby sa Slovensko definitívne lúči s jadrovými reaktormi V1 v Jaslovských Bohuniciach. Lokalita je dnes prakticky bez radiácie a pripravená na novú ekologickú éru.
Naša krajina sa po rokoch rozlúči s jedným z najväčších symbolov svojej energetickej minulosti. Presnejšie ide o reaktory typu V1 v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice. Tie, ktoré v čase svojho vzniku patrili medzi technologickú špičku východného bloku, boli po zložitej a precíznej práci robotníkov kompletne demontované. Dnes je lokalita prakticky pripravená začať nanovo a to bez rádioaktívnej záťaže, so zameraním na ekologickú budúcnosť. Na tému upozornil portál InterestingEngineering.
Dva bloky V1 boli prvými energetickými reaktormi sovietskeho typu, ktoré boli postavené mimo územia ZSSR. Ich technológia – VVER-440/V-230, bola na svoju dobu pokroková, ale s rýchlo postupujúcim vývojom sa čoraz viac vzďaľovala dnešným bezpečnostným štandardom.
Reaktory, ktoré boli uvedené do prevádzky koncom 70. rokov, sa čoskoro stali chrbtovou kosťou slovenského energetického mixu. Po neúspešnom pokuse s experimentálnym reaktorom A1 v roku 1977 nabrala jadrová energetika nový smer. V1 fungovali desaťročia a v 90. rokoch dokonca prešli modernizačným balíkom za viac než 300 miliónov eur, ktorý priniesol vyššiu úroveň chladenia, ochranu proti požiaru aj zvýšenú seizmickú odolnosť. Dokonca ich v roku 2000 pozitívne ohodnotila aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).
Naši experti vedia, ako narábať s nebezpečným odpadom
No napriek tomu bol ich osud spečatený pri vstupe Slovenska do Európskej únie. EÚ totiž požadovala ich odstavenie a Slovensko sa tomuto záväzku prispôsobilo. Blok 1 vypli v roku 2006, druhý o dva roky neskôr. Na istý čas to síce znamenalo, že sme sa stali čistým dovozcom elektriny, ale bezpečnosť bola priorita a dostala prednosť.
Skutočný veľký „reset“ však prišiel až po roku 2012, keď odštartoval proces úplného vyradenia jadrovej elektrárne V1 z prevádzky. V hlavných úlohách sa objavili firmy Westinghouse a slovenský jadrový inžiniering, pričom za projektom stála silná medzinárodná podpora z takzvaného Bohunice International Decommissioning Support Fund (BIDSF). Ten spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Samozrejme pomohli aj finančné príspevky z viacerých krajín EÚ vrátane Dánska, Francúzska či Španielska.
Neprehliadni
Výsledkom je až 6 700 ton rádioaktívneho a kontaminovaného technického materiálu, ktorý bol bezpečne odstránený. Ďalších 479 ton sekundárneho odpadu a 3 800 ton vyradeného nespadajúceho pod rádioaktívne zaťaženie prešlo triedením a likvidáciou. Pri demontáži sa použili moderné technológie, vrátane robotických systémov a kombinácie mokrých a suchých dekontaminačných postupov.
Obnovená plocha môže mať nové využitie
Podľa Steven Whitea z EBOR je to jasný dôkaz, že medzinárodná spolupráca má zmysel:
„Zložité technologické dedičstvo sme zvládli bezpečne a načas.“ A azda ešte výrečnejšie zhodnotil situáciu Massimo Garribba z Európskej komisie: „Toto je príklad pre celú Európu, ako sa má správne ukončiť životný cyklus jadrového zariadenia.“
Cieľom celého procesu je stav tzv. „zeleného poľa“, teda prirodzene očisteného územia, ktoré predstavuje nulové riziko z hľadiska radiácie a je environmentálne vhodné na ďalšie využitie. Očakáva sa, že celý priestor bude pripravený najneskôr do roku 2027.
Zatiaľ je však priskoro hovoriť o konkrétnych plánoch, no v hre sú varianty ako výskumno-inovačné centrum, súčasný energetický uzol alebo priemyselné využitie. Najdôležitejšie však je, že naša krajina ukázala, že vie zvládnuť aj jednu z najzložitejších technologických misií, teda kompletné a bezpečné odstránenie jadrového zariadenia. Aktuálne u nás funguje päť jadrových blokov, ktoré pokrývajú približne polovicu spotreby elektriny, a Mochovce 4 sú už takmer dokončené. Zároveň sa objavujú snah o väčšiu diverzifikáciu v rámci energetiky, čo hlavne predstavujú obnoviteľné zdroje.
