Rusko skúša nový spôsob, ako vyčerpať ukrajinskú obranu. Kyjev bol pod leteckým poplachom takmer 15 hodín
Rusko mení taktiku útokov na Kyjev. Menšie vlny dronov prichádzajú opakovane celé hodiny a nútia ukrajinskú protivzdušnú obranu zostať neustále v pohotovosti.
Kyjev strávil 27. augusta takmer 15 hodín pod leteckým poplachom. Rusko pritom neposlalo jednu obrovskú vlnu dronov a rakiet. Hrozby prichádzali opakovane počas celého dňa a práve to môže byť pre ukrajinskú protivzdušnú obranu čoraz väčší problém.
Preťaženie protivzdušnej obrany sa doteraz spájalo najmä s masívnym sústredeným útokom. Rusko posielalo Shahedy, riadené strely a balistické rakety z rôznych smerov tak, aby sa k cieľom dostali v čo najkratšom časovom okne.
Útoky na Kyjev však ukazujú aj druhý spôsob. Moskva môže namiesto jednej obrovskej vlny rozťahovať útok na celé hodiny a posielať menšie skupiny dronov opakovane. Na túto zmenu upozornil portál The War Zone. Pre ukrajinskú obranu potom nie je problémom len počet cieľov, ale aj to, ako dlho musí zostať v pohotovosti.
Namiesto jedného obrovského útoku prišlo 13 samostatných poplachov
Kyiv Independent s odvolaním sa na ukrajinské úrady uvádza, že 27. augusta vyhlásili v Kyjeve 13 leteckých poplachov počas jediného dňa. Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 ich mesto za jeden deň viac nezažilo.
Sirény zneli dokopy 872 minút, teda 14 hodín a 32 minút. Predchádzajúci rekord pochádzal z 1. marca 2022, keď Kyjev zaznamenal 12 poplachov. Do nasledujúceho rána pribudlo ďalších osem.
Neprehliadni
Andrij Kovalenko, šéf ukrajinského Centra pre boj proti dezinformáciám pri Rade národnej bezpečnosti a obrany, hovorí o malých skupinách prúdových dronov, ktoré Rusko posiela vo vlnách. Podľa neho tým chce Moskva paralyzovať Kyjev a vyčerpávať protivzdušnú obranu aj obyvateľov.
S každou ďalšou skupinou dronov musí obrana reagovať znova
Dron nestačí iba vidieť na radare. Obrana ho musí identifikovať, sledovať jeho trasu a vybrať systém, ktorý ho má zničiť. Pri útoku na veľké mesto do toho vstupujú radary, operátori, mobilné skupiny, lietadlá aj raketové systémy.
Pomalší cieľ môže dostať elektronický boj, mobilná palebná skupina alebo zachytávací dron. Ukrajina skúša aj lacnejšie automatizované riešenia, medzi ktoré patrí Sky Sentinel určený na boj proti dronom. Rýchlejší cieľ už môže vyžadovať výkonnejšiu zbraň.
Po zničení jednej skupiny pritom nemusí prísť pokoj. O niekoľko desiatok minút sa môžu na radaroch objaviť ďalšie ciele. Posádky zostávajú na miestach a velitelia stále nevedia, aká veľká bude ďalšia vlna.
Ukrajina preto tlačí na automatizáciu. Ako sme písali pri autonómnych zachytávacích dronoch proti Shahedom, jeden z tamojších systémov dokáže podľa ministerstva obrany automatizovať až 95 % procesu zachytenia. Operátor vyberie cieľ a systém prevezme veľkú časť navedenia, rozpoznania aj útoku. Ukrajinské ministerstvo obrany technológiu testovalo aj v bojových podmienkach.
Prúdové Gerany skracujú obrane reakčný čas na minimum
V ruských útokoch pribúdajú prúdové drony. Klasický Shahed-136, respektíve ruský Geran-2, používa piestový motor s tlačnou vrtuľou. Novšie prúdové stroje sú podstatne rýchlejšie.
Radar ich môže zachytiť, no čas medzi prvým kontaktom a príletom k chránenému priestoru sa skracuje. Obrana musí rýchlejšie vyhodnotiť trasu a rozhodnúť o zásahu.
V noci z 27. na 28. augusta Rusko podľa ukrajinského letectva vyslalo 164 dronov rôznych typov. Približne polovicu tvorili prúdové stroje. Ukrajina podľa predbežných údajov 137 dronov zostrelila alebo potlačila elektronickým bojom.
Smoke is still rising from the ammunition depot in the village of Myla, Bucha District, Kyiv Oblast, which was targeted by Russian Geran-4 drone strikes.
The reported death toll has risen to 37, with at least 42 others injured and 381 people evacuated.
Ukrainian President… https://t.co/PBAQllR7BI pic.twitter.com/toDpPvjFkU
— OSINTWarfare (@OSINTWarfare) August 29, 2026
Prúdové drony už preto nemožno vnímať ako zopár experimentálnych kusov. Už skôr sme písali o prúdovom drone Geran-5, proti ktorému Ukrajina musí prispôsobovať svoju obranu.
Vznikajú aj rýchlejšie interceptory. Alexa Spatium má ničiť Gerany-3, Gerany-4, Gerany-5 či Shahedy-131. Celý komplet sa zmestí na pickup a interceptor štartuje z mobilnej katapulty.
Volodymyr Zelenskyj 30. augusta uviedol, že Rusko za štyri dni vyslalo takmer 1 500 dronov rôznych typov a približne 800 z nich malo prúdový pohon. Za najnáročnejšie na zostrelenie označil práve prúdové stroje.
Na rýchlejší cieľ má obrana menej času a po jeho zničení stále nevie, či o chvíľu nepriletí ďalší.
Patrioty nemôžu naháňať každý Shahed
Zostreľovať lacné útočné drony raketami za stovky tisíc alebo milióny eur sa dlhodobo nedá. Pri ochrane kritického objektu môže byť taký zásah opodstatnený, no pri stovkách dronov by zásoby drahej munície mizli veľmi rýchlo.
Agentúra Reuters začiatkom augusta informovala, že podľa prezidenta Volodymyra Zelenského dostala Ukrajina v roku 2026 približne tretinu množstva rakiet pre protivzdušnú obranu v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Patrioty preto nelovia každý Shahed. Lacnejšie ciele sa Ukrajina snaží ničiť lacnejšími prostriedkami a najdrahšiu muníciu si necháva na hrozby, proti ktorým veľa iných možností nemá.
Pri kombinovanom útoku sa však medzi dronmi môžu objaviť riadené alebo balistické rakety. Obrana musí rozhodnúť, ktorý cieľ môže dostať interceptor, ktorý mobilná palebná skupina a na ktorý už musí letieť drahá raketa.
Rusko nasadilo aj novú verziu Iskanderu. Ukrajinská rozviedka tvrdí, že pri jednom z letných kombinovaných útokov na Kyjev prvýkrát použilo Iskander s predĺženým dosahom. Modernizovaná raketa 9M723-2 má podľa HUR dolet približne 550 kilometrov. Odpaľovacie zariadenia tak môžu zostať ďalej od ukrajinských síl.
Aj pár dronov dokáže na hodiny ochromiť veľké mesto
Trinásť poplachov znamená opakované presuny ľudí do krytov, prerušovanie dopravy aj zmeny v práci úradov, obchodov a ďalších služieb. Účinok útoku sa tak nezačína až výbuchom.
Aj niekoľko dronov dokáže na určitý čas narušiť život veľkého mesta. Pri opakovaných vlnách sa tento stav môže vracať celý deň.
The War Zone preto píše o možnom presune od „amplitúdy“ k „frekvencii“. Namiesto jednej gigantickej vlny môže Rusko časť útokov rozložiť tak, aby Kyjev aj jeho obrana zostali v pohotovosti čo najdlhšie.
