Rusko prišlo so sľubom, nad ktorým každý vyvaľuje oči: Chcú sa dostať na Mars oveľa rýchlejšie, ako ktokoľvek iný
Rusko prichádza s tvrdením, že pracuje na unikátnom systéme pohonu, ktorý by človeka dostal na Mars za 30 dní.
Rusko tvrdí, že pracuje na pohone, ktorý by mohol skrátiť cestu človeka na Mars na približne 30 dní. Nehovorí pritom o vylepšenej chemickej rakete, ale o technológii, ktorú mnohí fyzici považujú za ďalší logický krok vo vývoji kozmických letov, o plazmový motor.
Kým klasické rakety fungujú na spaľovaní paliva a krátkom, extrémne silnom zábere, plazmové motory pracujú s ionizovaným plynom. Zjednodušene povedané, namiesto horúcich spalín urýchľujú nabité častice pomocou silných magnetických polí. Takýto prístup sľubuje vyššiu účinnosť, nižšiu spotrebu paliva a možnosť dosahovať podstatne vyššie rýchlosti počas dlhého času, píše portál Popular Mechanics.
Plazmový pohon nepatrí medzi sci-fi novinky. Inžinieri ho využívajú už desaťročia na satelitoch a automatických sondách. Problém však vždy spočíval vo výkone. Doterajšie systémy šetrili palivo, no neposkytli dostatočný ťah pre pilotované lety. Práve tu Rusko tvrdí, že urobilo zásadný posun.
Rusko prichádza s veľkými sľubmi
Ruská štátna korporácia Rosatom vo februári 2025 predstavila takzvaný magnetoplazmový urýchľovač, ktorý vyvíja Troický inštitút v Moskve. Podľa zverejnených údajov motor urýchli častice vodíka až na 100 kilometrov za sekundu a dosiahne výkon približne 300 kilowattov. Väčšina dnešných plazmových pohonov pracuje skôr v rozsahu 30 až 50 kilometrov za sekundu.
Rosatom tento výkon označil za „neprekonaný žiadnou existujúcou technológiou“. Práve na tomto tvrdení stojí aj najodvážnejší sľub, let na Mars približne za jeden mesiac. Teoreticky by loď nemusela čakať na ideálne postavenie planét a posádka by výrazne skrátila čas strávený v hlbokom vesmíre.
Neprehliadni
Podobné ambície však nesleduje len Rusko. NASA už roky financuje projekty ako Pulse Plasma Rocket či VASIMR (Variable Specific Impulse Magnetoplasma Rocket), ktorý vyvíja spoločnosť Ad Astra v Texase. Tieto koncepty počítajú s cestou na Mars v rozmedzí 45 až 60 dní, čo stále predstavuje dramatický rozdiel oproti dnešným chemickým misiám trvajúcim v priemere osem mesiacov.
„Keď správne načasujeme štart, plazmový pohon dokáže skrátiť cestu na Mars na zlomok súčasného času,“ uvádza sa v materiáloch k programu VASIMR.
Ruské plány však narážajú na stav domáceho kozmického priemyslu. Hoci Rosatom hovorí o letovej verzii motora do roku 2030, odborníci zostávajú opatrní. Ruské vesmírne projekty v posledných rokoch zápasia s financovaním, únikom odborníkov aj s chronickým posúvaním termínov.
Situáciu otvorene pomenoval aj Igor Macejev, šéf spoločnosti RSC Energia, jedného z hlavných ruských výrobcov kozmickej techniky.
„Musíme prestať klamať sami seba aj ostatných o skutočnom stave vecí,“ povedal v roku 2025 pri hodnotení ruských ambícií vo vesmíre.
Ani prípadné zlyhanie ruského projektu by však neznamenalo koniec plazmovej éry. Čína otvorene hovorí o vlastnom vývoji vysokovýkonného magnetického plazmového motora a štátne médiá ho opisujú ako prelomový. Výskumné tímy z Wu-chanu dokonca skúmajú využitie plazmových princípov aj v atmosférických motoroch, čo dnes znie ešte odvážnejšie než marsovská misia.
Viac sen ako realita
Plazmový pohon však nerieši všetko. Vyžaduje obrovské množstvo elektrickej energie, ktorú dokáže dlhodobo zabezpečiť prakticky len jadrový reaktor vo vesmíre. To otvára ďalšie technické, politické aj bezpečnostné otázky. Samotný motor tak netvorí hotové riešenie, ale iba jednu časť omnoho zložitejšieho systému.
Aj preto mnohí odborníci vnímajú sľub „30 dní na Mars“ skôr ako cieľ než ako blízku realitu. Zatiaľ stojí najmä na laboratórnych parametroch, nie na overenom letovom systéme.
Chemické rakety ľudstvu otvorili cestu do vesmíru, no nepredstavujú jej konečnú podobu. Či prvenstvo získa NASA, Čína alebo Rusko, plazmový pohon sa postupne mení z teórie na technologickú súťaž. A práve rýchlosť, nie veľké vyhlásenia, ukáže, kam až sa ľudské lety dokážu posunúť.
