Rusko pripravuje zbraň, ktorá by mohla odrezať NATO od prístupu na obežnú dráhu Zeme
Rusko údajne testuje extrémnu zbraň na ničenie satelitov pomocou mračien kovových trosiek. Ohrozený nemá byť len Starlink, ale aj celá obežná dráha Zeme.
V zákulisí NATO sa v posledných mesiacoch čoraz častejšie hovorí o hrozbe, ktorá by ešte nedávno patrila do žánru sci-fi. Podľa najnovších spravodajských informácií Rusko nielenže pracuje na pokročilých elektronických rušičkách satelitných signálov, ale údajne testuje aj omnoho radikálnejší koncept.
Má ísť o systém vytvárania riadených mračien kovových trosiek, ktoré by boli schopné fyzicky ničiť západné satelitné konštelácie. Najväčším terčom má byť sieť Starlink od spoločnosti SpaceX, ktorá sa počas vojny na Ukrajine ukázala ako jeden z rozhodujúcich faktorov technologickej prevahy. Na tému upozornil portál Gizmodo.
Ukrajinské bojisko názorne ukázalo, že moderná vojna sa neodohráva len medzi tankami a raketami, ale aj v online priestore, čo je samo o sebe definíciou hybridnej vojny. Keď sa Rusku na začiatku invázie podarilo znefunkčniť časť ukrajinskej vojenskej komunikácie, Elon Musk okamžite reagoval zapojením tisícov satelitov Starlink. Sieť zabezpečila nielen stabilné spojenie, ale aj koordináciu útokov v reálnom čase. Pre Kremeľ sa tak Starlink stal symbolom technologickej závislosti Západu, no zároveň aj nočnou morou, ktorú je takmer nemožné „vypnúť“.
Zničí Rusko orbitu okolo planéty?
Tradičné protidružicové zbrane (ASAT), ktoré ničia jednotlivé ciele pomocou rakiet, sú v prípade systému Starlink prakticky neúčinné. Konšteláciu tvorí viac ako štyritisíc malých satelitov a strata desiatok či dokonca stoviek z nich by celkovú funkčnosť vážne neohrozila. Práve preto sa podľa viacerých analytických zdrojov Moskva zamerala na myšlienku takzvaných šrapnelových mračien. Teda obrovských rojov drobných úlomkov, ktoré by vytvorili neviditeľnú, no smrteľnú bariéru v konkrétnej časti obežnej dráhy.
Tento prístup vychádza z princípu Kesslerovho syndrómu, zatiaľ teoretického scenára, v ktorom sa trosky z jedného zničeného objektu stanú zdrojom reťazovej reakcie. Každý nový úlomok narazí do ďalšieho satelitu, čím vzniká ešte viac fragmentov a celý proces sa postupne vymkne kontrole. Ruský koncept by sa pokúsil tento jav cielene napodobniť, no obmedziť ho len na tie orbitálne roviny, v ktorých sa pohybuje Starlink. Ak by sa takáto zbraň použila, vznikli by „zakázané pásma“, do ktorých by sa žiadny satelit nemohol dlhodobo vrátiť bez rizika okamžitého zničenia.
Neprehliadni
Takáto stratégia však predstavuje nepredstaviteľné riziko pre celé ľudstvo. Mračno kovových častíc nerozlišuje medzi vojenským a civilným cieľom. Ohrozené by boli americké, európske aj ázijské komunikačné satelity, meteorologické družice či dokonca Medzinárodná vesmírna stanica.
Odborníci varujú, že ak by sa v nízkych obežných dráhach spustila nekontrolovateľná reťaz kolízií, orbita Zeme by mohla zostať nepoužiteľná celé desaťročia. To by znamenalo vážny zásah do globálnej ekonomiky, navigácie, vedeckých programov aj klimatického výskumu.
Keď Rusko nenapreduje, zničí prístup do vesmíru všetkým
Z vojenského hľadiska však ide o typickú asymetrickú stratégiu. Rusko zaostáva vo vývoji civilných a komerčných vesmírnych technológií, a tak sa snaží vyrovnať sily deštruktívnym spôsobom. Odoprieť prístup k orbite všetkým. V logike Kremľa takýto prístup dáva zmysel. Ak totiž nedokáže daný priestor ovládnuť, radšej ho úplne zneprístupní. Cenou by však bola budúcnosť celého vesmírneho prostredia.
Zahraniční analytici upozorňujú, že aliancia NATO aj globálne vesmírne agentúry už hľadajú protiopatrenia. Skúmajú nové formy obrany proti mikrotroskám, odolnejšie materiálové štíty aj presnejšie prediktívne systémy sledovania úlomkov. Zároveň sa zintenzívňuje diskusia o posilnení medzinárodného vesmírneho práva, ktoré by takéto zbrane explicitne zakázalo. Ako keby však pre niektorých tieto pravidlá už dnes neplatili.
Boj o obežnú dráhu sa tak rýchlo mení. Už nejde len o to, kto má lepší signál alebo presnejší navigačný systém. Ak sa niektoré mocnosti rozhodnú zničiť orbitu okolo planéty, môžeme sa na celé desaťročia rozlúčiť s objavovaním vesmíru a testovaním nových technológií. Mesiac a tobôž Mars by sa opäť stali len vzdialeným, nedosiahnuteľným snom.
