Ruské Shahedy dostali ďalšie provizórne, no efektívne riešenie: Nesú raketomet, ktorý si vojak bežne nesie na pleci
Ukrajinská armáda objavila niekoľko Shahed dronov, ktoré boli vybavené protilietadlovým raketometom MANPADS s ktorým vojaci bežne strieľajú z ramena.
Ruské útoky dronmi typu Shahed dostali nový rozmer. Na Ukrajine sa objavil kus, ktorý neniesol len výbušninu, ale aj prenosný protilietadlový raketový systém. Ide o prvý známy prípad, keď niekto vybavil vyčkávaciu muníciu zbraňou určenou na zostreľovanie lietadiel a vrtuľníkov. Z hlučného, relatívne predvídateľného cieľa sa stal aktívny protivník vo vzduchu.
Na úpravu upozornil Serhij Beskrestnov, ukrajinský expert na vojenskú elektroniku známy pod prezývkou Flash. Podľa jeho slov ukrajinské jednotky po prvý raz narazili na Shahed vybavený MANPADS priamo v bojových podmienkach.
„Nepriateľ naďalej hľadá spôsoby, ako ničiť naše letectvo. Dnes sme sa po prvýkrát stretli so Shahedom, na ktorom bol nainštalovaný prenosný protilietadlový raketový systém,“ uviedol Beskrestnov.
Z jeho vyjadrenia vyplýva, že nejde o autonómnu zbraň. Shahed nesie kameru a rádiový modem, pričom samotné odpálenie rakety vykonáva operátor, ktorý dron riadi z územia Ruskej federácie. To znamená, že človek na druhej strane má čas vyhodnotiť situáciu, zvoliť cieľ a rozhodnúť sa pre výstrel.
„Žiadam pilotov armádneho letectva, aby vzali na vedomie vznik novej hrozby. Je potrebné vyhýbať sa priblíženiu k Shahedu v čelnom kurze,“ upozornil Flash.
Ukrainians have encountered a Shahed drone equipped with MANPADS for the first time.
The Shahed is fitted with a camera and a radio modem.
The drone is operated from the territory of the ruSSian Federation and poses a threat to Ukrainian aviation. pic.twitter.com/1TySNTpxmr— 𝔗𝔥𝔢 𝕯𝔢𝔞𝔡 𝕯𝔦𝔰𝔱𝔯𝔦𝔠𝔱△ 🇬🇪🇺🇦🇺🇲🇬🇷 (@TheDeadDistrict) January 4, 2026
Táto výzva jasne naznačuje, že doterajšie postupy prestali platiť.
Neprehliadni
Nový druh hrozby
Použitá zbraň patrí do kategórie MANPADS, teda ľahkých protilietadlových rakiet, ktoré vojak bežne nesie na pleci. Slúžia na ničenie nízko letiacej techniky a využívajú infračervené navádzanie, laser alebo manuálne riadenie. Ich hlavnou výhodou je jednoduchosť a schopnosť zasiahnuť cieľ v zlomku sekundy, informuje Interesting Engineering.
Inštalácia takejto rakety však nie je triviálna. Rakety typu Igla alebo Verba vážia približne 10 až 11 kilogramov. Spolu s odpaľovacím mechanizmom ide o značnú záťaž pre dron, ktorého nosnosť sa pohybuje okolo 50 kilogramov. Rusko tak pravdepodobne obetovalo časť výbušnej hlavice alebo paliva. To naznačuje, že tento Shahed neplní primárne úlohu lietajúcej bomby, ale funguje skôr ako špecializovaný nástroj proti vrtuľníkom a lietadlám v malej výške.
Najväčšiu technickú výzvu však predstavuje stabilizácia. Shahed používa spaľovací motor s vrtuľou, ktorý produkuje silné vibrácie. Rakety MANPADS pritom potrebujú pred výstrelom stabilne zachytiť tepelnú stopu cieľa. Ak Rusko tento problém vyriešilo pomocou gyroskopickej stabilizácie alebo softvérového filtrovania, ide o prekvapivo vysokú úroveň inžinierstva.
Tento krok zároveň reaguje na úspechy Ukrajiny v oblasti bezpilotného boja. Ukrajinské FPV drony v posledných mesiacoch čoraz častejšie zostreľujú ruské Shahedy ešte vo vzduchu. Ak však Shahed nesie zadnú kameru a raketu, prestáva byť pasívnym cieľom. Pre operátorov FPV dronov sa z lovu stáva nebezpečný vzdušný súboj.
Jednoduché, no efektívne vylepšenia
Zadné kamery nie sú jediným príkladom ruských „vylepšení“, ktoré na prvý pohľad pôsobia smiešne. Na niektorých Shahedoch sa objavili napríklad dodatočné plastové a penové kryty na motoroch a elektronike. Vyzerajú ako lacná izolácia z hobby obchodu, no ich úloha je jednoduchá, znížiť tepelnú stopu. Keď dron menej „svieti“ v infračervenom spektre, má menšiu šancu, že ho zachytí tepelný senzor interceptorov alebo prenosných protilietadlových systémov. Efekt nie je zázračný, ale pri masových útokoch dokáže rozhodnúť o tom, ktorý kus preletí o pár kilometrov ďalej.
Ďalším zvláštnym riešením je zmena letového správania. Niektoré Shahedy začali lietať v nepravidelných vlnách, s náhlymi zmenami výšky alebo krátkymi „zastaveniami“ v okruhu nad cieľovou oblasťou. Pre laika to pôsobí chaoticky, no pre FPV operátora ide o problém. Interceptor musí neustále korigovať kurz, stráca energiu a zvyšuje riziko, že príde o spojenie. Rusko týmto spôsobom skúša z lacného dronu spraviť cieľ, ktorý sa neútočí tak ľahko ako kedysi, keď Shahed letel rovnočiaro ako po pravítku.
Objavili sa aj prípady, keď Shahed niesol dodatočné pasívne reflektory alebo lacné rušivé moduly. Nejde o sofistikovaný elektronický boj, ale o pokus zahltiť senzory a kamery protivníka šumom alebo falošnými odrazmi. V praxi to znamená, že interceptor vidí viac „bodov“, než v skutočnosti existuje. Väčšina týchto trikov nefunguje vždy a všade, no presne o to ide. Rusko nevsádza na jeden geniálny nápad, ale na množstvo drobných improvizácií, ktoré majú ukrajinským dronovým operátorom skomplikovať život o pár sekúnd. A v tejto vojne často stačí aj pár sekúnd navyše.
Zmena je nenápadná, ale významná. Shahed sa postupne mení z lacnej jednorazovej zbrane na adaptívnu platformu, ktorá reaguje na nové hrozby priamo na bojisku. A práve táto schopnosť prispôsobenia dnes často rozhoduje viac než samotná veľkosť výbušniny.
