Ruská „Noemova archa“ pristála na Zemi. Nie všetci pasažieri cestu prežili
Z vesmíru sa vrátila ruská „Noemova archa“ s myšami, muchami a mikroorganizmami. Misia Bion-M No. 2 odhalí, ako vesmírne prostredie a radiácia menia živé organizmy a čo to znamená pre zdravie astronautov.
Portál Space upozorňuje, že sa z vesmíru vrátila ruská „Noemova archa“. Ide o misiu, ktorá na palube niesla 75 myší (z toho späť na Zem sa vrátilo živých už len 65), 1 500 múch, rôzne mikroorganizmy, semená a ďalšie veci.
Išlo o biologických výskum, počas ktorého prebehlo viac ako 30 experimentov. Misia sa nazývala Bion-M No. 2 a živočíchy strávili vo vesmíre celý mesiac. Po štarte misie sa modul dostal na polárnu obežnú dráhu, vo výške približne 370-380 kilometrov nad zemou. Dôsledkom tejto obežnej dráhy boli organizmy vystavené veľkej dávke radiácie, čo bolo aj účelom misie.
Ma internete sa už objavili aj prvé zábery, podľa ktorých pristátie misie vytvorilo drobný požiar. Chytilo sa však len pár vecí a oheň rýchlo zanikol. Následne výskumníci odobrali živočíchov a okamžite začali s výskumami. Pozerali sa napríklad na motorické vlastnosti múch, ktoré by prezradili, či počas pobytu vo vesmíre došlo k poškodeniu nervovej sústavy.
🐭 The Bion-M No. 2 satellite carrying mice and flies has safely returned to Earth. 🌍🚀
Today at 11:00 MSK (08:00 UTC), the descent module touched down in the steppes of the Orenburg region. Three search helicopters were dispatched, and specialists from Roscosmos and the… pic.twitter.com/MLo5JEeodn
— The Space Pirate🏴☠️🥷🏻🚀 (@TheSpacePirateX) September 19, 2025
Ako vplýva vesmír na život?
Na misii Bion-M No. 2 pracovala ruská vesmírna agentúra Roscosmos, Ruská akadémia vied a Inštitút biomedicínskych problémov Ruskej akadémie viet, ktorý misiu viedol. Inštitút sa vyjadril, že prvé štúdie po pristátí modulu sa odohrali v medicínskom stane priamo v mieste pristátia.
Neprehliadni
Celá misia je rozdelená do 10 výskumných sekcií. Prvé sekcie sa zameriavajú na pochopenie toho, ako ovplyvňuje prostredie mikrogravitácie a radiácia živé bytosti. Ďalšie sekcie sa následne budú zameriavať na vplyv vesmíru a a radiácie na mikroorganizmy a rastliny.
Zaujímavosťou je, že počas pobytu vo vesmíre sa odohral aj jeden experiment, ktorý nazvali výskumníci “meteorit”. Išlo o zaujímavý experiment, ktorý má pomôcť otestovať hypotézu panspermie, teda myšlienky, že sa ku nám dostal život na meteorite z vesmíru.
V kapsule modulu sa nachádzali bazaltové horniny, ktoré obsahovali rôzne mikrobiálne kmene. Cieľom bolo zistiť, či by mikroskopické organizmy dokázali prežiť obrovské teploty, ktoré vznikajú keď meteorit prechádza atmosférou. Na palube sa však nachádzal aj dôležitý náklad, ktorý pomôže pri budúcom prieskume Mesiaca.
Išlo o náklad pozostávajúci zo 16 testovacích ampuliek. Každá ampulka ukrývala simulant lunárnej pôdy. Ide o materiál, ktorý simuluje lunárny regolit v polárnych oblastiach Mesiaca. Rovnako ako živočíchy, aj tento materiál Rusi vystavili radiácii a budú zisťovať, ako sa po mesiaci zmenil vo vesmírnom prostredí.
“Cieľom misie Bion-M No. 2 je získať cenné dáta ohľadom toho, ako prostredie mikrogravitácie ovplyvňuje náchylnosť organizmov voči radiácii. To by mohlo pomôcť zlepšiť ochranu astronautov pri dlhodobých kozmických misiách. K tomu ale chceme získať aj dáta, ktoré by pomohli pri zdravotníckej podpore astronautov. V neposlednom rade chceme zistiť, ako môžeme dopad vesmírneho letu na organizmus využiť v zdravotníctve na Zemi,” hovoria výskumníci.
Russia’s Bion-M No. 2 biological satellite mission concluded its landing, successfully returning dozens of space-flown animals to Earth, though not all survived the journey.
Of the 75 mice sent into orbit for biomedical experiments, 65 returned alive, while 10 perished during… pic.twitter.com/9c1NWDFlck
— IndiaToday (@IndiaToday) September 20, 2025
Ešte vedcov čaká veľa práce
Výskumníci vykonali zatiaľ len prvotné experimenty a ešte ich čaká veľa ďalších, ktoré ale musia vykonať v profesionálnych laboratóriách.
Aj Rusko je jednou z krajín, ktoré sa pozerajú smerom k červenej planéte a chcelo by na Mars postaviť ako prvých svojich kozmonautov. Cesta na Mars ale bude brutálna a astronauti budú dlhodobo čeliť nielen mikrogravitácii, ale aj väčšej radiácií. U nás, na Zemi, nás ochraňuje magnetosféra, no astronauti vo vesmíre takú možnosť nemajú. Výskumníci preto hľadajú spôsoby ako monitorovať a chrániť astronautov pred touto hrozbou.
Ďalším nehovoreným strašiakom je izolácia a stiesnený, uzatvorený priestor. Digitálna doba nám umožňuje kedykoľvek zdvihnúť mobil a zavolať či napísať svojim blízkym. Cesta na Mars ale trvá celé mesiace, počas ktorých budú astronauti čeliť izolácii, akú si len ťažko dokážeme predstaviť. Nielenže sú preč od svojich blízkych, nachádzať sa budú státisíce kilometrov od všetkých ľudí, ktorí existujú a existovali. Popri tom budú uzavretí v stiesnenom priestore kozmickej rakety. Viac o hrozbách pre astronautov nájdeš v tomto článku.
