Cesta na Mars bude brutálna. NASA ukazuje, čomu budú astronauti čeliť. Len málokto by šiel do toho dobrovoľne!
Americká NASA chce poslať astronautov na Mars a vysvetľuje, akým hlavným nebezpečenstvám budú počas svojej cesty čeliť.
Ľudia lietajú do vesmíru už celé desaťročia a pravdepodobne neexistuje nič fascinujúcejšie ako opustiť hranice našej domovskej planéty, na ktorej sme existovali už desiatky tisíc rokov.
Človek sa vďaka svojej inteligencii dostal na Mesiac, našu prirodzenú družicu a čoskoro sa tam opäť vráti, v rámci prebiehajúceho programu Artemis. Popri tom sa ale vesmírne agentúry, hlavne NASA, pozerajú aj na červenú planétu, nášho planetárneho suseda. Mars je po Mesiaci ďalším logickým míľnikom na pokorenie.
Vesmírne cestovanie ale nie je vôbec jednoduché. Za hranicami našej planéty sa totiž nachádza prostredie, v ktorom človek nedokáže prirodzene prežiť. Vesmír je plný nástrah, no počas dlhého cestovania nekonečnou temnotou za novými planétami sa problematickou stane aj kozmická raketa, v ktorej astronauti cestujú k svojmu cieľu. Americká vesmírna agentúra NASA popisuje päť najväčších rizík spojených s cestovaním vo vesmíre. Poďme sa pozrieť na to, aké to sú.
Vesmírna radiácia
Magnetické pole Zeme nás chráni pred škodlivou vesmírnou radiáciou, napríklad solárnymi búrkami či vysokoenergetickými kozmickými lúčami. Astronauti vo vesmíre nemajú výhodu ochrannej magnetosféry, preto je pre nich kozmická radiácia nebezpečná. Výskumníci z NASA hľadajú nové spôsoby, ako by vedeli monitorovať a chrániť astronautov pred touto neviditeľnou hrozbou.
Izolácia a uzavretý priestor
Digitálna doba nám umožňuje kedykoľvek zdvihnúť mobil a zavolať či napísať svojim blízkym. Cesta na Mars ale trvá celé mesiace, počas ktorých budú astronauti čeliť izolácii, akú si len ťažko dokážeme predstaviť. Nielenže sú preč od svojich blízkych, nachádzať sa budú státisíce kilometrov od všetkých ľudí, ktorí existujú a existovali. Popri tom budú uzavretí v stiesnenom priestore kozmickej rakety.
Neprehliadni
Izolácia kráča ruku v ruke s narušeným spánkom, pracovným preťažením a zhoršeným zdravím, preto ju rozhodne netreba podceňovať. NASA momentálne vyvíja rôzne metódy na monitorovanie aj duševného zdravia astronautov. Jeden z hlavných cieľov je odhaliť prvotné známky problémov, ktoré vyplývajú z izolácie a života v stiesnenom priestore.
Vzdialenosť od Zeme
Už v predchádzajúcom bode sme spomenuli, že astronauti na Marse budú jediní ľudia v okruhu viac ako 200-tisíc km. Problémom je nielen izolácia, ale aj fakt, že ak by sa niečo pokazilo, pomoc zo Zeme nemá šancu doraziť včas. Cesta na Mesiac zabrala astronautom približne tri dni, no predpokladá sa, že prví návštevníci Marsu ostanú na planéte zhruba tri roky.
Komunikácia medzi Zemou a Marsom prebieha s oneskorením približne 20 minút, čo je ďalší z dôvodov, prečo musia byť astronauti na Marse maximálne samostatní, napríklad v prípade zdravotnej pohotovosti.
Odlišná gravitácia
Cesta na Mars zaberie astronautom približne 6 mesiacov, počas ktorých budú žiť v stave beztiaže. Na Marse budú pociťovať približne tretinovú gravitáciu Zeme a keď sa vrátia, budú si musieť opäť “zvyknúť” na pozemskú gravitáciu. Život v odlišnej gravitácii ovplyvňuje celé telo astronauta, primárne teda stav beztiaže.
NASA ale vysvetľuje, že aj prechod z jedného gravitačného poľa do iného nie je tak jednoduchý, ako sa môže zdať. Odlišná gravitácia ovplyvňuje našu priestorovú orientáciu, synchronizáciu oka a ruky, balans a pohyb. Niektorí astronauti môžu pociťovať nevoľnosť zo stavu beztiaže.
Po príchode na Mars môžu astronauti pociťovať závrate a dokonca môžu odpadnúť kvôli slabšej gravitácii.
Rizikové uzavreté priestory
Astronauti budú žiť v malých uzavretých priestoroch nielen počas cesty na Mars, ale aj na marťanskej základni, ktorá nemôže byť z ekonomických dôvodov veľká. To znamená, že astronauti medzi sebou môžu jednoduchšie chytiť rôzne baktérie, ktoré si prinesieme so sebou. Rovnako takýto život znamená stres, čo môže ovplyvniť aj imunitný systém človeka. Rizikové sú aj alergie a rozličné ochorenia.
