Richard Zliechovský
13. mája 2026

Rusi začalo montovať na vojnové lode kovové klietky proti dronom. Na mori im však môžu narobiť viac problémov než úžitku

Na internete sa objavili zábery ruských lodí, ktoré majú na sebe zvláštnu kovovú konštrukciu. Tá má chrániť proti dronom, no odborníci poukazujú na to, že má viac nevýhod ako výhod.

Ukrajina trénuje drony na analýzu akustických signálov na identifikáciu delostrelectva
Zdroj: АрміяInform (Ministry of Defense of Ukraine) (CC BY 4.0)

Ruské vojnové lode začali dostávať veľmi netradičnú ochranu proti dronom. Na internete sa objavili fotografie hliadkového člna projektu 21980 Grachonok v Čiernom mori, ktorý niesol veľkú kovovú konštrukciu pripomínajúcu klietku nad väčšinou paluby a nadstavby. Vojaci aj analytici pre takýto typ improvizovanej ochrany používajú prezývku „cope cage“.

Nejde pritom o žiadny oficiálny vojenský systém, informuje The War Zone. V podstate ide o jednoduchú kovovú mrežu alebo ochranný rám, ktorý má zabrániť dronu zasiahnuť citlivé časti vozidla či lode priamo zhora.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Najskôr sa objavila na tankoch, teraz prichádza aj na lode

Takéto klietky sa najprv objavili na ruských tankoch ešte pred inváziou na Ukrajinu v roku 2022. Vtedy ich vojaci montovali hlavne ako ochranu proti americkým protitankovým raketám Javelin, ktoré útočia zhora na najzraniteľnejšiu časť tanku. Mnohí analytici sa týmto „strieškam“ v prvých mesiacoch vojny vysmievali, pretože proti moderným raketám prakticky nefungovali.

Situácia sa však medzičasom výrazne zmenila. Kým Javelin nesie extrémne silnú tandemovú hlavicu a útočí veľkou rýchlosťou, dnešné FPV drony fungujú inak. Sú pomalšie, menšie a často nesú improvizované nálože. Práve preto môže kovová mreža alebo sieť v niektorých prípadoch dron zastaviť, odchýliť alebo prinútiť hlavicu vybuchnúť skôr, než zasiahne samotné vozidlo.

V roku 2022 síce mohlo ísť skôr o „psychologické brnenie“ než efektívnu ochranu, v roku 2026 dostala kovová klietka oveľa praktickejší význam.

Fotografie zverejnil ukrajinský dobrovoľník a poradca Serhij Sternenko. Snímky údajne zachytili ruský čln triedy Grachonok počas plavby v Čiernom mori. Na lodi jasne vidno viacúrovňovú kovovú konštrukciu, ktorá prekryla veľkú časť hornej siluety plavidla.

Samotný Grachonok pritom nepredstavuje veľkú vojnovú loď. Rusko tieto približne 30-metrové člny využíva hlavne na ochranu prístavov, základní a strategických objektov. Často hliadkujú aj v okolí Kerčského mosta medzi Ruskom a okupovaným Krymom. Loď nesie guľomety, granátomety aj prenosné protilietadlové rakety Igla. Ironicky práve ruské médiá v minulosti vychvaľovali schopnosť triedy Grachonok ničiť bezpilotné lietadlá a malé námorné drony počas cvičení.

Dnes však samotné tieto lode čelia veľmi podobnej hrozbe. Ukrajina totiž za posledné dva roky výrazne zmenila spôsob vedenia vojny v Čiernom mori. Namiesto veľkých vojnových lodí začala vo veľkom využívať lacné námorné drony, FPV drony a improvizované bezpilotné systémy, ktoré útočia na ruské plavidlá aj prístavy.

Bežný FPV dron môže stáť iba niekoľko stoviek eur, no hliadkový čln triedy Grachonok však predstavuje techniku za milióny. Rusko preto radšej obetuje vzhľad, časť mobility aj komfort posádky, než riskuje stratu celej lode kvôli lacnému dronu.

Analytici upozorňujú, že protidronová klietka môže na mori čeliť väčším problémom

Problém je, že „cope cage“ na mori nemusí fungovať tak dobre ako na súši. FPV drony sú extrémne obratné a operátori ich často dokážu naviesť cez malé medzery, otvorené poklopy alebo úzke priestory. Analytici upozornili, že skúsený pilot by pravdepodobne vedel obletieť statickú kovovú klietku pomerne jednoducho.

Veľmi zvláštne pôsobí aj samotná konštrukcia ochrany. Kovové rámy totiž výrazne obmedzujú palebné sektory zbraní na lodi. Guľomety či granátomety tak môžu strieľať pod omnoho horším uhlom než predtým. Z toho vyplýva, že ochrana proti dronom môže zároveň zhoršiť schopnosť lode brániť sa.

zasiahnuta lod raketou
Zdroj: surasakib99 / depositphotos.com

A existuje ešte ďalší technický problém. Tank znesie dodatočné oceľové rámy relatívne jednoducho, no loď reaguje na hmotnosť citlivejšie. Veľká kovová konštrukcia umiestnená vysoko nad palubou zvyšuje ťažisko plavidla. Pri prudších manévroch alebo rozbúrenom mori to môže negatívne ovplyvniť stabilitu lode.

Klietka teda nemusí znižovať iba palebnú efektivitu, ale potenciálne aj bezpečnosť samotného plavidla.

A tým problémy nekončia. Kovová ochrana totiž chráni hlavne pred útokom zhora. Ukrajina však v Čiernom mori čoraz viac využíva aj námorné drony, ktoré útočia priamo na trup lodí. Niektoré bezpilotné člny navyše nesú vlastné FPV drony alebo bombardovacie drony.

Ukrajinské bezpilotné člny už v minulosti zaútočili na Krym, radary, protivzdušnú obranu aj vojenské lietadlá. Postupne sa z nich stali mobilné platformy na vypúšťanie ďalších dronov. Celá situácia zároveň poukazuje aj na hranice elektronického boja.

Ukrajina má podľa všetkého spoľahlivý spôsob, ako obísť elektronické rušenie

Moderné armády sa totiž proti dronom snažia bojovať hlavne rušením signálu alebo GPS navigácie. Ak by ruské systémy elektronického boja fungovali úplne spoľahlivo, masívne kovové mreže by pravdepodobne vôbec neboli potrebné. Fakt, že ruské lode začali dostávať improvizované klietky, naznačuje, že ukrajinské drony dokážu časť rušenia obísť alebo prekonať. Niektoré nové typy dronov navyše využívajú pokročilé autonómne režimy letu či prvky umelej inteligencie.

Ukrajina navyše neustále rozširuje možnosti svojich dronov. Minulý rok sa objavili prvé dôkazy o tom, že ukrajinské námorné drony dokážu vypúšťať útočné quadkoptery priamo počas plavby. Neskôr prišli aj správy o nových typoch dronov od nemeckej firmy Helsing. Firma tvrdí, že jej drony HX-2 využívajú umelú inteligenciu, odolávajú elektronickému rušeniu a fungujú aj v koordinovaných rojoch. To môže v budúcnosti výrazne skomplikovať obranu lodí aj pobrežných základní.

Rusko pritom už teraz cíti tlak ukrajinských útokov. Časť Čiernomorskej flotily sa kvôli opakovaným útokom stiahla z Krymu do Novorossijska. Ani tam však ruské lode nezískali úplné bezpečie. Veľmi citlivý incident prišiel aj koncom apríla. Podľa ukrajinských zdrojov zasiahli námorné drony ruský hliadkový čln neďaleko Kerčského mosta. Fotografia zverejnená na Telegrame údajne ukázala pamätnú tabuľu s menami deviatich zabitých členov posádky.

Ukrajinské zdroje zároveň tvrdili, že počas rovnakého útoku utrpel zásah aj ďalší čln triedy Grachonok.

Práve preto nové kovové klietky nepôsobia ako jednorazová improvizácia, ale skôr ako znak širšieho problému. Otázkou ostáva, ako sa ruská kovová klietka prejaví v praxi, teda či ju dokážu ukrajinskí operátori dronov jednoducho obísť, ako hovoria analytici.

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať